Gaius Licinius Macer
Gaius Licinius Macer (zomrel roku 66 pred Kr.) bol rímsky politik a historik, predstaviteľ analistickej historiografie.
Macer pochádzal zo starej plebejskej rodiny Liciniovcov. Roku 73 pred Kr. zastával úrad tribúna. Sallustius sa zmieňuje, že sa zasadzoval v tejto funkcii za práva plebejcov. Roku 68 pred Kr. sa stal prétorom, ale o dva roky nato ho Cicero usvedčil z korupcie a zneužívania svojich právomocí, na čo Macer spáchal samovraždu.
Macerovym synom bol básnik Gaius Licinius Macer Calvus.
Dielo upraviť
Macer napísal dejepisné dielo v 16 knihách, ktoré, podľa zvyku rímskych analistov, začínalo od založenia Ríma. Pretože sa nedochovalo, nevieme, do ktorého roku rímskych dejín siahalo. Ako svoj zdroj ho použili Titus Livius aj Dionysios z Halikarnasu. Livius sa tiež zmieňuje, že Macer nebol celkom objektávny historik, keďže interpretoval historické udalosti tak, aby oslávil rod Liciniov[1].
Referencie upraviť
- ↑ Liv. VII 9,5
Literatúra upraviť
- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.