Hungerford Bridge
Hungerford Bridge je jedným z londýnskych mostov cez rieku Temžu. Nachádza sa medzi mostami Waterloo Bridge a Westminster Bridge v mestských obvodoch City of Westminster a Lambeth. Je to oceľový nosníkový železničný most – niekedy nazývaný aj Charing Cross Bridge – z oboch strán olemovaný zavesenými lávkami pre peších, ktoré sú označované ako Golden Jubilee Bridges.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/14/Hungerford_Bridge%2C_River_Thames%2C_London%2C_England.jpg/220px-Hungerford_Bridge%2C_River_Thames%2C_London%2C_England.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2b/Hungerford_bridge.jpg/220px-Hungerford_bridge.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d4/Hungerford.bridge.arp.750pix.jpg/220px-Hungerford.bridge.arp.750pix.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e0/Hungerford_Bridge.jpg/220px-Hungerford_Bridge.jpg)
Pri jeho severnom konci sa nachádza železničná stanica Charing Cross, stanica londýnskeho metra Embankment, ulica Victoria Embankment. Na jeho južnom konci sa nachádza železničná stanica Waterloo, South Bank a London Eye.
Dejiny
upraviťPôvodný Hungerford Bridge navrhol Isambard Kingdom Brunel ako visutý most pre peších a bol otvorený v roku 1845. Hlavné rozpätie malo dĺžku 206 m a bočné rozpätia 100 m[1]. V roku 1859 most zakúpila železničná spoločnosť South Eastern Railway s úmyslom predĺžiť svoje trate do novovybudovanej stanice Charing Cross a zničený bol o rok neskôr[2].
Spoločnosť nahradila pôvodný visutý most novou konštrukciou pozostávajúcou z deviatich oceľových rozpätí. Autorom návrhu bol John Hawkshaw a výstavba prebiehala v rokoch 1863 – 1864[3]. Reťaze z pôvodného mosta boli použité pri výstavbe Clifton Suspension Bridge v Bristole. Pôvodné tehlové piliere sú stále na mieste, i keď pilier pri Charing Cross sa nachádza oveľa bližšie k brehu z dôvodu výstavby Victoria Embankment (dokončenej v roku 1870). Pri pilieri na strane South Bank sa zachovali vchody a schody na pôvodnú visutú lávku z roku 1845.
Chodníky pre peších boli pristavené na obe strany mosta neskôr, pričom chodník na strane proti prúdu bol odstránený pri rozširovaní mostného telesa. Tento most je jedným z troch mostov v Londýne určených pre železničnú dopravu ako aj pre peších (ďalšími sú Barnes Railway Bridge a Fulham Railway Bridge).
Golden Jubilee Bridges
upraviťPôvodné lávky pre peších časom získali zlú povesť – boli priúzke, zanedbané a v noci nebezpečné. V 90. rokoch preto padlo rozhodnutie nahradiť časť mosta určenú pre chodcov novými konštrukciami po oboch stranách železničného mosta. Vo výberovom konaní zvíťazil návrh spoločností Lifschutz Davidson a WSP Group. Nové mostné telesá sú široké 4 m, dlhé 320 m[4] a dokončili ich v roku 2002.
Nové časti mosta boli pomenované na počesť päťdesiateho výročia korunovácie kráľovnej Alžbety II. – Golden Jubilee Bridges.
Dopravné spojenie
upraviťNajbližšie stanice londýnskeho metra:
- Charing Cross (Bakerloo Line a Northern Line)
- Embankment (Bakerloo, Northern, District a Circle Line)
- Waterloo (Bakerloo, Northern, Jubilee a Waterloo & City Line)
Najbližšie železničné stanice:
Referencie
upraviť- ↑ 1845 Hungerford Bridge [online]. Bridgemeister. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Clifton Suspension Bridge [online]. Structurae. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Charing Cross (Hungerford) Rail Bridge [online]. Engineering-Timelines.com. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Golden Jubilee Bridges [online]. Structurae. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hungerford Bridge
Externé odkazy
upraviť- British History
- Hungerford Bridge v databáze Structurae