Gorgias z Leontín alebo Gorgiás z Leontín (* asi 485 pred Kr., Lentini, Sicília – † asi 380 pred Kr., Larissa ?) bol grécky sofista, učiteľ rečníctva a jeden zo zakladateľov gréckej umeleckej prózy. Pôsobil v rôznych končinách gréckeho sveta, o. i. v Aténach, kam prišiel prvýkrát roku 427 ako člen diplomatickej delegácie svojho rodného mesta.

Vo svojom filozofickom diele O nesúcne alebo o prírode dokazoval tri tézy:

  1. Nič nie je.
  2. Ak niečo je, nemožno to poznať.
  3. Ak to aj možno poznať, nemožno to nikomu oznámiť.

Je pravdepodobné, že Gorgiovi týmto išlo o preukázanie sofistickej schopnosti obhajovať s úspechom aj najabsurdnejšie myšlienky.

Dialektické zdôvodnenie prvej zásady sa zrejme zakladá na nesprávnom vymedzovaní významov slov „bytie“ a „nebytie“, „je“ a „nie je“ a ďalších a ich vetného spájania pri nerešpektovaní elementárnych pravidiel syntaxe. To dáva jeho tvrdeniam v kontexte dokazovania paradoxálny zmysel.

Druhá zásada je vyvodená ako paradox z názoru, že rozumové myslenie sa ukazuje natoľko autonómnym a nezávislým od mysleného, že môžeme myslieť aj to, čo nie je (lietajúci človek ap.). Medzi myslením a mysleným je teda nepreklenuteľná priepasť.

Tretia zásada vyplýva z toho, že oznamovanie je rečou, zatiaľ čo poznanie dosahujeme vnímaním, čo sú dve rozdielne veci či stavy.

Gorgiova eristická dialektika je úplným zautomatizovaním rozumového myslenia, ale jej ďalší význam spočíva v tom, že sa ňou radikálne sproblematizovala eleatská dialektika. Eristika však urobila naliehavým hľadanie nových pevných základov logického uvažovania.

Gorgias bol typom polemického mysliteľa, ktorý podobne ako Zenón z Eley staval pred súčasníkov otázky, problematizoval stanoviská, ktoré sa zdali samozrejmými. Gorgias podnecoval hľadanie nových spôsobov uvažovania, ktoré by boli efektívnejšie a správnejšie. Jeho dielo predznamenáva vznik tzv. pojmovej logiky.

Zdroj upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra upraviť

  • GRAESER, Andreas. Řecká filosofie klasického období : sofisté, Sókratés a sokratikové, Platón a Aristotelés. Preklad Miroslav Petříček. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2000. 445 s. (Dějiny filosofie; zv. 2.) ISBN 80-7298-019-X. S. 39 – 54.