Gradec (Záhreb)

časť Záhrebu

Gradec alebo Grič je názov historickej časti Záhrebu na svahu Medvednice, z ktorej po spojení s Kaptolom vznikol dnešný Záhreb.

Gornji grad - Horné mesto
Pohľad z veže Lotrščak

Roku 1242 vydal Belo IV. Zlatú bulu, v ktorej mesto vyhlásil za "slobodné a kráľovské mesto na kopci Gradeci záhrebskom". V rokoch 12421266 je mesto opevnené hradbami a vežami, a preto sa dodnes zachoval jeho pôvodný tvar a usporiadanie ulíc.

Gradec sa spojil s Kaptolom 7. septembra 1850, čím sa začala moderná história mesta Záhreb.

Podľa administratívneho delenia Gradec od roku 1999 patrí do mestskej štvrti Gornji grad - Medveščak.

UliceUpraviť

Dochovali sa stredoveké názvy niektorých Gradeckých ulíc, dnes sú tieto ulice premenované.

Stredoveký názov Súčasný názov
Srednja Ćirilometodska
Blatna Demetrova
Mesarska Matoševa
Duga Radićeva
Popovska časť Opatičkej

Mestské brányUpraviť

Mesto malo päť[1] alebo šesť[2] brán, tri veľké a dve (tri) vedľajšie.

Veľké brányUpraviť

  • Mesnička vrata (západ)
  • Nova vrata (neskôr Opatička, sever)
  • Kamenita vrata (východ)

Malé brányUpraviť

  • Poljska vrata (pri veži Lotrščak, juh)
  • Surove dverce (východ)
  • Mala Mesnička vrata (západ)

Veľké brány (Kamenita, Nova i Mesnička) boli štvoruholníkové veže, cez ktoré sa vchádzalo do mesta. Malé brány boli jednoduché a mohli cez nich prechádzať len chodci. Kľúče od brán uchovávali mešťania bývajúci v ich blízkosti. Pred zatváraním brán zvonil štvrť hodiny v mestskej zvonici zvon Lotrščak, upozorňujúci mešťanov, ktorí sa zdržali za mestskými hradbami, aby sa ihneď vrátili domov.

Zo všetkých mestských brán sa dodnes dochovali len Kamenita vrata.

Historické pamiatky a kultúraUpraviť

Centrom Gradecu je Markovo námestie (Markov trg), ktorému dominuje Kostol sv. Marka (postavený v 13. storočí v románskom slohu, v druhej polovici 14. storočia prestavaný a dostavaný, 1876-1882 obnovený v neogotickom štýle po zemetrasení).

Na námestí sa tiež nachádzajú:

Ďalšie kultúrno-historické pamiatky na Griči:

  • Veža Lotrščak
  • Stara gradska skupština (Starý mestský snem)
  • Gréckokatolícka konkatedrála sv. Cyrila a Metoda
  • Kostol Sv. Kataríny (1620–31)
  • Jezuitský kláštor (dnes Galerija Klovićevi dvori)
  • Jezuitská akadémia
  • Palác Zrínskych (17. storočie)
  • Kláštor klarisiek (1647–50, dnes mestské múzeum)
  • Barokový palác Vojković-Oršić-Rauch (18. storočie, dnes historické múzeum
  • Palác Pejačević (1797, neskôr divadlo, dnes prírodovedné múzeum)
  • Stara gradska vijećnica (Stará mestská radnica), dnes sídlo mestského zastupiteľstva
  • Paláce Dverce, Paravić, Magdalenić-Drašković, Walter, Amadé, Ratkaj a ďalšie
  • Popov toranj (1247, od 1903 hvezdáreň) - veža, v ktorej sa v prípade nebezpečenstva schovávalo duchovenstvo z Kaptolu

MúzeaUpraviť

GalérieUpraviť

Galéria obrázkovUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Povijesni Spomenici Grada Zagreba, Monumenta historica civitatis Zagrabiae: Diplomata. 1400-1499, svezak 2, Ivan Krstitelj Tkalčić, Emilije Laszowski, Zagreb, 1895.
  2. Franjo Buntak, Povijest Zagreba, Nakladni zavod Matice hrvatske, Zagreb, 1996., ISBN 953-6014-31-9

Súradnice: 45°49′00″S 15°58′26″V / 45,816667°S 15,973889°V / 45.816667; 15.973889