Hellén (praotec Grékov)

Hellén alebo zriedkavo Helén (starogr. ἝλληνHellén, latinsky Hellen) bol v gréckej mytológii syn Deukalióna a jeho manželky Pyrrhy, ktorí boli zakladateľmi nového pokolenia ľudí po potope sveta.

Najstaršie grécke mýty Helléna neuvádzajú, objavuje sa v ich mýtoch až neskôr ako umelý výtvor, ktorý mal poslúžiť na vysvetlenie spoločného pôvodu a pomenovania Hellénov teda Grékov. Náš názov „Gréci" je odvodený z latinskéhoGraeci" podľa západného gréckeho kmeňa, s ktorým prišli Rimania pravdepodobne po prvýkrát do styku.

Ako hovoria tieto mýty, z vôle najvyššieho boha Dia bola na hriešne ľudstvo zoslaná potopa. S celého ľudstva sa zachránili za pomoci Titana Prometea len Deukalión a jeho manželka Pyrrha. Potopu prežili vo veľkej arche, ktorá po deviatich dňoch povodne pristála na vrchole hory Parnas. Za svoju záchranu vykonali Diovi ďakovnú obeť a prosili ho o možnosť nového zaľudnenia sveta. Zeus im odpustil a prosbu vypočul. Na radu bohov potom Deukalión a Pyrrha hádzali za seba kamene, obrazne "kosti matky zeme", z ktorých povstali noví ľudia.

Deukalión a Pyrrha mali vlastného syna Heléna, ktorý sa stal praotcom všetkých Grékov. Keď sa Hellén oženil s nymfou Orseidou, splodili troch synov:

  • Dóra – zakladateľa kmeňa Dórov, vlastných potomkov nemal; Dóri osídľovali Grécko až ako poslední, najprv Tesáliu, potom prenikli do stredného Grécka a na Peloponéz. Podrobovali si staršie pôvodné obyvateľstvo, živili sa roľníctvom a pastierstvom, boli zdatnými vojakmi. Kultúrne za ostatnými Grékmi však trochu zostávali pozadu.
  • Xútha – až jeho synovia Achaios a Ión boli zakladateľmi kmeňov nazývaných Achájci a Ióni; Achájci sídlili na Peloponéze a v južnej Tesálii; boli bojovníkmi v trójskej vojne; Ióni sa šírili postupne cez Balkánsky polostrov až do Malej Ázie. Boli pokladaní za predstaviteľov gréckej vzdelanosti, vynikali v literatúre, filozofii, geometrii i matematike.