Henrietta Szoldová
Henrietta Szoldová (* 21. december 1860, Baltimore – † 13. február 1945, Jeruzalem) bola americká sionistická vodkyňa a zakladateľka ženskej sionistickej organizácie Hadasa. V roku 1942 v britskej mandátnej Palestíne spoluzaložila politickú stranu Ichud, ktorá podporovala dvojnárodnostné riešenie, teda víziu trvalej existencie arabsko-židovského etnicky zmiešaného štátu.
| Henrietta Szoldová | |
 Henrietta Szoldová v roku 1940 | |
| Narodenie | 21. december 1860 Baltimore, Maryland, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 13. február 1945 (84 rokov) Jeruzalem, Britský mandát v Palestíne |
| Známa vďaka | zakladateľka Hadasy |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Henrietta Szoldová (plné texty diel autora) |
| Commons |  Henrietta Szoldová |
Biografia upraviť
Narodila sa v Baltimore v štáte Maryland, ako najstaršia z ôsmich dcér rabína Benjamina Szolda, duchovného vodcu baltimorskej kongregácie Temple Oheb Shalom.[1] V roku 1877 dokončila štúdium na strednej škole Western Female High School. Následne pätnásť rokov učila na škole Miss Adam a náboženskej škole Oheb Shalom, a viedla kurzy histórie a náboženstva pre dospelých. Aby si rozšírila vzdelanie, navštevovala verejné kurzy na Johns Hopkins University a Peabody Institute.
V Baltimore založila prvú americkú večernú školu pre rusko-židovských prisťahovalcov, ktorá poskytovala výučbu angličtiny a pracovných zručností.[2] Od roku 1893 pracovala dvadsať rokov ako literárna editorka v Jewish Publication Society, kde pomáhala prekladať a vydávať rôzne európske diela s židovskou tématikou.[3] V roku 1902 nastúpila do kurzu židovských štúdií pre pokročilých v židovskom teologickom seminári. Jeho rabínska škola však bola vyhradená len pre mužov, a tak musela uprosiť riaditeľa školy, Solomona Schechtera, aby mohla študovať. Ten súhlasil pod podmienkou, že sa nebude chcieť stať rabínkou. V seminári si viedla veľmi dobre a uznávali ju študenti aj pedagógovia.[4]
Jej puto k sionizmu umocnila cesta do Palestíny v roku 1909. O tri roky neskôr založila ženskú sionistickú organizáciu Hadasa a až do roku 1926 bola jej prezidentkou.[2] V roku 1933 presídlila do britskej mandátnej Palestíny a pomáhala s alijou mládeže, pri ktorej sa zachránilo okolo 30 tisíc detí z nacistického Nemecka.[5]
Osobný život upraviť
Nikdy sa nevydala a nemala deti. Ako štyridsaťročná mala neopätovaný vzťah s talmudickým učencom, rabínom Louisom Ginzbergom, ktorý bol od nej o pätnásť rokov mladší a jej city opätoval len platonicky. Keď ich vzťah skončil, vyhlásila: „Pred štyrmi mesiacmi bolo zabité moje jediné šťastie.“ O niekoľko rokov neskôr povedala: „Dala by som všetko na svete za vlastné dieťa.“[6] Zomrela 13. februára 1945 ako osemdesiatštyri ročná v Jeruzaleme, v nemocnici Hadasa, ktorú sama pomáhala vybudovať. Je pochovaná na cintoríne na Olivovej hore v Jeruzaleme.[5]
Sionizmus a začiatky Hadasy upraviť
V roku 1896, mesiac pred vydaním Herzlovho diela Der Judenstaat, opísala svoju víziu židovského štátu v Palestíne, ako miesta zhromaždenia diasporného židovstva a obrody židovskej kultúry. O dva roky neskôr ju zvolili za jedinú ženskú členku výkonného výboru Federácie amerických sionistov.
V roku 1909, ako štyridsaťdeväť ročná, prvý raz cestovala do Palestíny, kde objavila svoju životnú misiu: zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálnu starostlivosť o jišuv (palestínsku židovskou komunitu). Spolu so šiestimi ďalšími ženami založila sionistickú organizáciu Hadasa, ktorá medzi americkými Židovkami získavala podporovateľky pre rozvoj zdravotníctva v Palestíne. Prvým projektom organizácie bol program opatrovateliek v Jeruzaleme podľa vzoru amerického systému. Financovala aj výstavbu nemocníc, lekárskych škôl, zubárskych a röntgenových kliník, detských inštitúcií, jedální a ďalších služieb pre židovské a arabské obyvateľstvo. Svoje kolegyne presvedčila o tom, že otvorenosť programu pre všetkých je zásadným pre židovské prežitie v Palestíne. V roku 1927 ju zvolili ako prvú ženu do výkonného vedenia Svetovej sionistickej organizácie.[7]
V 20. a 30. rokoch podporovala politickú organizáciu Brit šalom, ktorej cieľom bola arabsko-židovská jednota a dvojnárodné riešenie arabsko-izraelského konfliktu. V roku 1942 bola jednou zo zakladateliek strany Ichud, ktorá zastávala rovnaký program.
Pamiatka upraviť
Na počesť Henrietty Szoldovej sú pomenované mnohé miesta nielen v Izraeli, ale aj v zahraničí. V Hornej Galilei existuje napríklad kibuc Kfar Szold. Ešte pred vznikom Izraela po nej pomenovali úderné oddiely Palmach jednu z utečeneckých lodí, predovšetkým kvôli jej angažovanosti v aliji mládeže. Loď Henzietta Szold prevážala 536 detí z aténskeho sirotinca Kiffisia. Vyplávala 30. júla 1946 z prístavu Pireus a do mandátnej Palestíny dorazila 12. augusta. Zadržalo ju však britské námorníctvo a následne ju previezli na Cyprus, kde deti skončili v internačnom tábore.[8]
V Jeruzaleme naďalej funguje Inštitút Henrietty Szoldovej, Národný inštitút na výskum behaviorálnych vied. V New Yorku je po nej pomenovaná škola v manhattanskej štvrti Lower East Side.[9]
V roku 2007 ju uviedli do americkej Národnej ženskej siene slávy.[2]
V Izraeli sa Deň matiek oslavuje v deň jej smrti, 30. deň mesiaca švat.
Referencie upraviť
- ↑ Our History [online]. Temple Oheb Shalom, [cit. 2013-02-18]. Dostupné online. Archivované 2013-04-07 z originálu. (po anglicky)
- ↑ a b c Dateline World Jewry (New York: Svetový židovský kongres), apríl 2007. (po anglicky)
- ↑ COMAY, Joan; COHN-SHERBOK, Lavinia. Who's Who in Jewish History: After the Period of the Old Testament. London : Routledge, 2005. 462 s. ISBN 0-203-43039-5. S. 376–377. (po anglicky)
- ↑ RUBIN SCHWARTZ, Shuly. Standing on Henrietta Szold’s Shoulders [online]. The Jewish Daily Forward, 2010-12-15, [cit. 2013-02-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b BRODY, Seymour. Henrietta Szold: A Role Model Who Helped To Found Hadassah [online]. Florida Atlantic University Libraries, 2006-10-19, [cit. 2013-02-18]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Henrietta Szold [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ČEJKA, Marek. Dějiny moderního Izraele. Praha : Grada, 2011. 351 s. ISBN 978-80-247-2910-7. S. 25. (po česky)
- ↑ Ha'apalah Ship Henrietta Szold [online]. Palmach Information Center, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ P.S. 134 Henrietta Szold [online]. NYC Department of Education, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henrietta Szoldová
Externé odkazy upraviť
- Jewish Women's Archive – Henrietta Szold (po anglicky)
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Henrietta Szoldová na českej Wikipédii.