Horten Ho 229
Horten H.IX, RLM označenie Ho 229 (často mylne označovaný ako Gotha Go 229) bol projekt lietajúceho krídla-stíhačky, alebo bombardéra z konca druhej svetovej vojny, navrhnutý Reimarom a Walterom Hortenovcami. Stroj sa staval v Gothaer Waggonfabrik (preto i mylne používaný názov Gotha Go 229). Projekt bol favorizovaný vrchným veliteľom Luftwaffe Hermannom Göringom a bol to jediný projekt, ktorý, sa blížil jeho smutne známym požadovaným parametrom „3 × 1000”.
| Ho 229 | |
 Rozobratý Horten Ho 229 v hangári. | |
| Typ | Experimentálne lietadlo Stíhací bombardér |
|---|---|
| Výrobca | Gothaer Waggonfabrik |
| Konštruktér | Reimar a Walter Hortenovci |
| Prvý let | 1. marec 1944 |
| Charakter | projekt zrušený na konci vojny |
| Hlavný používateľ | Luftwaffe |
| Vyrobených | 3 |
Vývoj upraviť
Začiatkom 30. rokov sa začali bratia Hortenovci zaujímať o lietajúce krídla, ako prostriedok na zlepšenie vlastností klzákov. Nemecká vláda podporovala firmy, ktoré sa zaoberali konštrukciou klzákov, pretože Versaillská zmluva z konca prvej svetovej vojny zakazovala Nemecku stavať lietadlá. Pri lietajúcich krídlach sa odstránili všetky „nepotrebné časti”, čo malo, aspoň teoreticky, zabezpečiť čo najmenší aerodynamický odpor. Beztrupová konštrukcia dávala klzáku lepšie vlastnosti a stroj bol kratší.
V roku 1943 nariadil ríšsky maršal Göring vytvoriť bombardér, ktorý by niesol 1 000 kg bômb, mal by dolet 1 000 km a rýchlosť 1 000 km/h. Preto sa projekt volal aj 3 × 1000. Konvenčné nemecké bombardéry síce mohli dosiahnuť ciele vo Veľkej Británii, ale trpeli veľkými stratami, spôsobovanými spojeneckými stíhačkami. Riešením mohli byť nové prúdové motory Jumo 004B, ale tie by pri rýchlosti okolo 1 000 km/h mali extrémne veľkú spotrebu.
Hortenovci vycítili, že lietajúce krídlo by mohlo splniť dané požiadavky a tak predložili projekt Horten Ho 229 ako základ pre bombardér. Ríšske ministerstvo letectva návrh prijalo, ale nariadilo pridať ešte dva kanóny kalibru 30 mm, pretože si mysleli, že stroj by mohol byť použiteľný aj ako stíhačka, keďže jeho rýchlosť bola vyššia, než pri ktoromkoľvek spojeneckom lietadle. Horten Ho 229 mal byť skonštruovaný najmä z dreva a s kostrou z oceľových trubiek a s krídlami z impregnovaných preglejkových panelov, a s jadrom z granulovaného dreveného uhlia. Bolo to robené jednak z dôvodov neviditeľnosti (radar tento stroj totiž nedokázal zachytiť), taktiež pre ochranu pred nepriateľskou paľbou (konštrukcia bola schopná odolať aj zásahu protilietadlových zbraní kalibru 20 mm) ale hlavným dôvodom zrejme bola snaha šetriť materiály. Lietadlo používalo zaťahovací trojkolesový podvozok a brzdiaci padák pri pristávaní. Pilot mal vystreľovaciu sedačku.
Testy upraviť
Horten ho 229 V1, bezmotorový klzák, po prvýkrát vzlietol 1. marca 1944. Nasledoval let Horten Ho 229 V2 s motormi Jumo 004 (neskôr sa mali použiť motory BMW 003, ale v tom čase neboli k dispozícii). Göring veril, že projekt bude úspešný a nariadil produkciu 40 kusov v továrniach Gotha. Projekt neohrozila ani havária Hortenu Ho 229 V2 z 18. februára roku 1945, keď došlo k požiaru motora len po dvoch hodinách letu. 12. marca 1945 bol projekt začlenený do programu „Jäger-Notprogramm” pre zrýchlenie produkcie „zázračných zbraní”.
V posledných fázach vojny začala americká armáda operáciu Paperclip, ktorej účelom bolo získať výsledky nacistického vedeckého a vojenského výskumu a zabrániť sovietskym vojakom získať ho. Hortenove klzáky a Hortn Ho 229 V3 boli prevezené do USA a odoslané do spoločnosti Northrop. Jack Northrop sa totiž venoval konštrukcii lietajúcich krídel od roku 1939, keď postavil N-1M.
Horten Ho 229 V3 nakoniec skončila v Národnom múzeu letectva a vesmíru. Northropov malý jednomiestny prototyp N9M-B a Hortenov klzák- lietajúce krídlo Horten Ho IV skončili v leteckom múzeu v južnej Kalifornii. Päť nedokončených trupov Horten Ho 229 bolo zničených americkými vojakmi v továrni Gothaer Wagonfabrik, aby nepadli do rúk Sovietom.
Verzie upraviť
Návrhy firmy Gotha
- Ho 229 V3- mal upravené vstupy pre vzduch a motory boli posunuté dopredu. Jeden stroj bol po vojne prevezený do USA.
- Ho 229 V4- žiadne rozdiely oproti V3, iba sa vyrábal v továrni Friedrichroda
- Ho 229 V5- to isté čo V4
- Ho 229 V6- projekt jednomiestnej stíhačky, v Ilmnau bola postavená maketa
Hortenove návrhy
- Ho 229 V1- klzák bez pohonu, postavený a zalietaný bol len 1
- Ho 229 V2- prvý prototyp, postavený a zalietaný bol len 1
- Ho 229B- dvojmiestna verzia cvičného lietadla, alebo nočnej stíhačky, nikdy nepostavený
- Ho 229A-0- verzia pre sériovú výrobu, založená na V6, nikdy nepostavená
Technické parametre (Horten Ho 229A (V3)) upraviť
- Posádka: 1
- Dĺžka: 7,47 m
- Výška: 2,81 m
- Rozpätie krídel:16,76 m
- Maximána rýchlosť: 977 km/h (Mach 0,92) vo výške 12 000 m
- Akčný rádius: 1 000 km
- Dolet: 1 900 km
- Dostup: 16 000 m
Výzbroj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horten Ho 229
