Ichváni
Ichváni alebo ichwáni boli príslušníci radikálneho nábožensko-vojenského hnutia, ktoré sa nazýva po arabsky al-ichwán (príp. al-achwán[1]) - bratia, bratstvo, a ktoré bolo rozšírené medzi beduínmi začiatkom 20. storočia na Arabskom polostrove.[2]
Hnutie viedol Ibn Saúda. Požadoval, aby beduíni zmenili tradičný spôsob života. Zakladal poľnohospodárske usadlosti (hidžar), kde si kočovníci osvojovali islamskú náuku a získavali vojenský výcvik. Vláda pre usadlíkov stavala mešity a školy, dodávala osivo a náradie, posielala učiteľov, ktorí hlásali puritánsky islam v súlade s učením Muhammada bin Abd al-Wahhába (wahhábizmus).
Najväčšiu aktivitu prejavili v rokoch 1912 - 1930. V rokoch 1924 - 1925 Ibn Saúd s ich pomocou rozšíril svoje územie, dobyl Hidžáz s Mekkou a Medinou a vyhlásil sa za kráľa.
Vzbura upraviť
V rokoch 1928 - 1929 sa oddiely vzbúrili proti rastúcej kontrole štátu. Ibn Saúd ich s pomocou britskej armády porazil a zo zvyškov oddelov vytvoril Národnú gardu.
Referencie upraviť
- ↑ [1]
- ↑ ichváni. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
Zdroje upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ikhwan na anglickej Wikipédii.