Iveta Grófová
Mgr. art. Iveta Grófová (* 31. október 1980, Trenčín) je slovenská filmová režisérka.
| Iveta Grófová | |
| slovenská režisérka | |
 | |
| Narodenie | 31. október 1980 (43 rokov) Trenčín, ČSSR |
|---|---|
| Alma mater | Vysoká škola múzických umení v Bratislave |
| Aktívne roky | 2003 – súčasnosť |
| Odkazy | |
| Commons |  Iveta Grófová |
Vzdelanie upraviť
Na bratislavskej Vysokej škole múzických umení absolvovala dva študijné programy. Ateliér animovanej tvorby v roku 2004, z ktorého po troch rokoch prestúpila na Ateliér dokumentárnej tvorby. Ten následne absolvovala v roku 2009.
Hulapa film upraviť
V marci roku 2010 založila Iveta Grófová spoločnosť so širokým záberom Hulapa film. Zameriava sa na sprostredkovávanie služieb spojených s produkciou filmov, ozvučovanie a osvetľovanie kultúrnych a spoločenských podujatí, cez fotografické, reklamné a marketingové služby, vydavateľskú, vzdelávaciu činnosť až po textilnú výrobu.
Tvorba upraviť
I keď vyštudovala animáciu a dokument, na celovečernom poli debutovala hraným filmom. Sociálna dráma Až do mesta Aš mala na Slovensku distribučnú premiéru pod záštitou Asociácie slovenských filmových klubov 13. septembra 2012. Film je slovensko-česko-nemeckou koprodukciou.
Ide o autentický príbeh z česko-nemeckého pohraničia, z mesta Aš. Hlavnou postavou je Rómka Dorotka, ktorá po maturite odchádza od matky a priateľa z východného Slovenska do Ašu za prácou. Ubytuje sa v zanedbanej ubytovni a nastupuje ako šička v malej textilnej továrni. Stretne však Silviu, s ktorou začne spoznávať prostredie nočných barov. Netrvá dlho a Dorotku, ktorá stráca prácu, zoznamuje so starším Nemcom. Tí prichádzajú do mesta za lacnou zábavou, potešením, Dorotka zase do mesta prišla za vidinou dôstojného života. Ocitá sa teda v situácii, kedy stojí na prahu k závažným a drsným životným rozhodnutiam.
Režisérka má s mestom osobné skúsenosti, keďže ona sama pár mesiacov po strednej škole v Aši pracovala a tiež ako šička v továrni. Vývoj filmu začal ešte v roku 2006, počas štúdia na VŠMU, kde si na toto obdobie spätne spomenula. Počas šiestich rokov do mesta aj priebežne chodievala a pôvodne sa film mal stať jej absolventským filmom na Ateliéry dokumentárnej tvorby. Postupne si však uvedomila, že : „keď chcem nakrúcať o dievčatách, ktoré sa zo šičiek postupne stávajú kurvami alebo spoločníčkami miestnych Nemcov, tak zachádzam do takej oblasti života, o ktorej tie reálne ženy, čo túto skúsenosť zažívajú, už nemôžu vypovedať stopercentne otvorene a úprimne.“[1] K filmu napísala aj scenár, ktorého spoluautorom a dramaturgom filmu je Marek Leščák. Vo filme ďalej môžeme nájsť aj animované pasáže. Dokresľujú Dorotkin vnútorný svet, skrz ne môžeme lepšie pochopiť, čo táto vcelku introvertná postava prežíva. Názvu priznáva autorka aj istý metaforický význam, keďže anglická forma názvu – Made in Ash – sa môže preložiť nielen ako Vyrobené v Aši, ale aj Vyrobené v popole (meno mesta pochádza z nemčiny – Asche – a znamená práve popol). Film bol zahajujúcim titulom v súťažnej sekcii Na východ od západu na MFF Karlove Vary 2012 a bol vyslaný, ako tohoročný zástupca Slovenska, do bojov o Oscara.
Je takisto autorkou jednej z desiatich 10-minútových poviedok (a od desiatich rozdielnych tvorcov) vo filme, ktorý má byť ojedinelou reflexiou moderných dejín Slovenska a rovnako reflexiou slovenskej kinematografie, Slovensko 2.0. Konkrétne to je deviata poviedka z desiatich a nesie názov Discoboj. Do kín vstúpil tento projekt v apríli roku 2014.
Grófová zostala verná prostrediu aj minimalistickej forme. Jej protagonista je majiteľ diskotéky, ktorý v 90-tych rokoch čelil v Bratislave mnohým zločineckým skupinám, preto z krajiny odišiel a pokračuje práve na juhozápade Česka. Prostredníctvom hraných rekonštrukcií sa vyrovnáva so svojou minulosťou. V jeho príbehu badá režisérka paralelu s vývojom slovenskej štátnosti.
V súčasnej dobe pripravuje Iveta Grófová spoločne so scenáristom Marekom Leščákom filmovú adaptáciu románu Moniky Kompaníkovej Piata loď. Hlavnou hrdinkou je desaťročná Jarka, ktorej vlastná rodina nedáva dostatok lásky, väčšinu času trávi osamote, no zúfalo hľadá lásku svojej ľahostajnej a často deprimovanej matky. Náhodou sa však ona sama stane náhradnou „mamou“ dvoch malých detí, o ktoré sa nemá kto postarať. Spolu s ďalším chlapcom sa skrývajú pred svetom dospelých a pokúšajú sa ho zároveň i napraviť tým, že sa hrajú na fungujúcu rodinu. Premiéra je naplánovaná na máj roku 2016.
Charakteristický štýl upraviť
Udržuje sa na hraniciach medzi hranou a dokumentárnou sférou. Zachováva autenticitu a hodnovernosť prostredia, svojho príbehu. Vo filme Až do mesta Aš sa rozhodla „použiť metódu prelínania hraného a dokumentárneho žánru a do reálneho prostredia som nasadila dve (ne)herečky, Silviu a Dorotku, ktoré som používala ako akési provokatérky. Pomáhali mi rozvíjať akciu medzi ostatnými postavami, ktoré neboli hrané.“[1] Nebojí sa teda experimentovania a využíva aj zábery z web kamery, z mobilného telefónu, ktoré ešte zvýrazňujú vierohodnosť filmu.
Charakteristickým znakom sa stáva tiež práca s nehercami, keďže s nimi chce režisérka spolupracovať aj na filme Piata loď. Presnejšie by rada „našla takých predstaviteľov, ktorí majú podobné životné skúsenosti.“[2]
Čo sa kamery týka, tá len pozoruje dianie z dostatočnej diaľky a využíva čo najmenej svietenia. Snaží sa vyvolať civilný dojem, preto práve využíva svetlo, ktoré sa prirodzene nachádza v prostredí, z čoho vyplýva minimum štylizácie. Režisérka si však vyberá fotogenické miesta. „Film má pre mňa cenu vtedy, keď ide viac do hĺbky, je v ňom akoby niečo navyše, čo nie je jednoznačné, čiernobiele, povrchné...“[3] Všetko teda podriaďuje presvedčivosti, je vecná (inšpiračným zdrojom je napríklad rakúsky tvorca Ulrich Seidl) a nepripúšťa žiadne kompromisy, čo sa však môže odraziť na dĺžke produkcie.
Filmografia upraviť
Krátkometrážne animované filmy upraviť
- 2004: Bolo nás 11
Krátkometrážne dokumentárne filmy upraviť
- 2003: Aspoň že tak
- 2005: Politika kvality
- 2005: Nazdar partička
- 2007: Gastarbeiteri
- 2014: Discoboj – jedna z desiatich poviedok vo filme Slovensko 2.0
Celovečerné filmy upraviť
- 2012: Až do mesta Aš
- 2016: Piata loď
Referencie upraviť
- ↑ a b SILVIOVÁ, Silvia; KRIŽKOVÁ, Eva. Režisérka na hranici [online]. kinema.sk, 2011-01-11, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
- ↑ SMÍTALOVÁ, Petra. Ani monštrá, ani neviniatka, hovorí o filme Až do mesta Aš režisérka. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-12-28. Dostupné online [cit. 2017-03-25]. ISSN 1335-4418.
- ↑ BERNÁT, Daniel. Iveta Grófová: Dôležité je nedať na prvý dojem. Pravda (Bratislava: Perex), 2012-07-15. Dostupné online [cit. 2017-03-25]. ISSN 1336-197X.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iveta Grófová
Externé odkazy upraviť
- Iveta Grófová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Iveta Grófová v Internet Movie Database (po anglicky)
- Monika Kompaníková a Iveta Grófová o filme Piata loď, ktorý zažiaril na festivale Berlinale – rozhovor v denníku Pravda (2017)