Ján Gallo (pedagóg)
Ján Gallo (* 3. júl 1922, Chyžné – 10. december 2008, Prešov).
Vysokoškolský učiteľ, vedecký pracovník, historik, publicista. Narodil sa 3. júla 1922 v Chyžnom. Otec Peter Gallo (1894-1978), železozlievač a baník, priamy účastník 1. svetovej vojny. Matka Emília rod. Klementisová (1902-2001), sestra Jolana, manželka Mária, rod. Hoffmanová (1930-2008), bola učiteľkou v materskej škole. S manželkou mali päť detí: Magdaléna, vyd. Ďuričeková, doc., PhDr., CSc., vysokoškolská učiteľka; Jozef, Ing., riadiaci pracovník v štátnej správe; Ján, PhDr. vysokoškolský učiteľ; Peter, doc., Ing., CSc., manažér, vysokoškolský učiteľ; Pavol, Ing., manažér, riadiaci zamestnanec vo verejnej správe.
Do ľudovej školy chodil v rokoch 1928-1933 v rodnej obci v Chyžnom. V rokoch 1933-1937 Študoval na Meštianskej škole v Revúcej. Po maturite v rokoch 1938-1942 študoval na učiteľskom ústave v Spišskej kapitule, kde dostal základy z hudby a spevu od profesora a skladateľa I. Stančeka. Vysokoškolské štúdium ukončil popri zamestnaní v rokoch 1953-1958 na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Neobyčajný záujem o pedagogiku ho priviedol k štúdiu tejto vedy na Filozofickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne ukončil v roku 1964. Získal vysokoškolskú kvalifikáciu pre výučbu slovenského jazyka a hudobnej výchovy, ktorú si rozšíril o pedagogiku. Akademický titul doktora filozofie (PhDr.) získal v roku 1969, vedeckú hodnosť kandidáta pedagogických vied (CSc.) v roku 1974 a vedecko pedagogická hodnosť docenta pedagogiky (doc.) v roku 1977.
Jeho prvým pôsobiskom sa stalo učiteľské miesto v Pekelníku na Orave. Podmienky pre prácu učiteľa, podľa spomienok, tu boli neznesiteľné. Od roku 1942 pôsobil ako učiteľ ľudovej školy a zároveň kantor rímskokatolíckej cirkvi v Kokave nad Rimavicou. Tu viedol miestny rímsko-katolícky cirkevný zmiešaný štvorhlasný spevokol. Nacvičil s nimi cirkevné i svetské piesne, najmä ľudové a zľudovené, tiež vážnejšie skladby od svetových skladateľov Beethovena a Mozarta. Spevokol pod jeho vedením dosahoval veľmi dobré výsledky. V Kokave viedol krátky čas aj mužský štvorhlasný spevokol. Jeho hudobným nástrojom bol organ. Keďže tento bol poháňaný na nožný pohon, pričinil sa o to, aby bol prerobený na pohon elektrický, a od tej doby sa v kostole v Kokave n./Rim. konali koncerty vážnej hudby. Po vypuknutí SNP sa vrátil do rodnej obce. Do Kokavy sa vrátil až v apríli 1945. V októbri toho istého roku narukoval. Po skončení vojenskej služby sa v roku 1947 vrátil späť do Kokava n./Rim. a pôsobil tu ako odborný učiteľ na meštianskej škole. Neskôr tu založil sláčikový súbor, pri ktorom mu radil a pomáhal jeho priateľ riaditeľ hudobnej školy v Rimavskej Sobote a hudobný skladateľ Ladislav Lackner. V roku 1947 založil a dirigoval v Kokave nad Rimavicou dychovú hudbu. Tu objavil aj nestora fujarovej hry Juraja Kubinca. V Kokave založil a viedol tiež žiacky spevokol a detský folklórny súbor, s ktorým dosiahol mimoriadne úspechy. Bol tu aj správcom osvetovej izby. Vyvrcholením jeho aktivít bola účasť kokavských mládežníkov na Svetovom festivale mládeže v Berlíne v roku 1950. Od roku 1952 bol riaditeľom strednej školy a zároveň riaditeľom základnej odbornej školy - Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Kokave n./Rim.
V roku 1953 poverilo Povereníctvo školstva a kultúry Jána Gallu funkciou riaditeľa Pedagogickej školy pre vzdelávanie učiteliek materských škôl v Tisovci. V 50. rokoch, keď sa pálili knihy, zachránil tu mnoho knižných diel pred spálením, pretože nezodpovedali vtedajšej ideológii.
V rokoch 1958-1960 pôsobil ako riaditeľ Jedenásťročnej strednej školy v Poltári. Od roku 1960 do roku 1972 pôsobil ako stredoškolský profesor na Dvanásťročnej strednej škole, Strednej všeobecnovzdelávacej škole a neskôr na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej. Počas svojho pôsobenia v Revúcej vykonal veľký kus práce pri zaisťovaní a zbere historického materiálu pre pamätné izby Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Veľa práce ho stálo dokázať, že Profantov dom, pôvodne dom Latinákov v Revúcej, bol kedysi prvou slovenskou strednou školou. Predtým boli pamätné izby gymnázia dočasne umiestnené v inej, novšej budove gymnázia v zadnom trakte. Až po jeho dôkaze mohla byť pôvodná budova vykúpená, zadaptovaná podľa projektu Ing. arch. Kramára, potom tu boli inštalované vzácne archívne materiály, unikátne pramene nielen k histórii tejto slávnej školy, ale aj k dejinám našej kultúry vôbec. Spracoval prvý scenár múzea, podľa ktorého bola následne inštalovaná zbierka múzejníckych hodnôt. Bol správcom tohto jedinečného školského múzea na Slovensku až do svojho odchodu z Revúcej do Prešova. Počas pôsobenia v Revúcej zbieral historické artefakty a dokumenty a v značnej miere sa pričinil o rast zbierky múzea. Podľa týchto dokumentov spracoval aj prvú a jedinú knihu o revúckom gymnáziu s názvom Revúcke gymnázium /1862-1874/. Jeho významným dielom je taktiež monografia Portréty profesorov Slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej (Rkp).
Počas pôsobenia ešte v Kokave n./Rim. sa venoval zbieraniu kokavských ľudových piesní a tiež ľudových piesní z blízkeho okolia. Zbieral ich po kokavských lazoch, kolešniach, nachádzal tu originálne neupravené piesne, ktoré vyšli knižne v II. zväzku Slovenských ľudových piesní vydaných SAV v Bratislave.
Vedecká činnosť Jána Gallu sa sústreďovala na dejiny školstva a výchovy, pedagogiku dospelých a národopis. Okrem monografií publikoval vyše 50 štúdií, článkov, správ a poznámok v Jednotnej škole; Obzore Gemera; Materskej škole; Učiteľských novinách; Osvetovej práci a inde. Významná bola aj jeho vedecko-publikačná činnosť.
Bol nesmierne pracovitý, usilovný ako včela. Napísal veľa odborných štúdií, článkov, príspevkov do zborníka Slovenskej pedagogickej spoločnosti, v ktorej dlhé roky vykonával funkciu vedeckého tajomníka. Prispieval aj do iných časopisov vrátane regionálnych periodík. Dobre poznal históriu školstva na Gemeri v období maďarizácie. Najväčšiu pozornosť venoval spracovaniu histórie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.
Bol zakladajúcim členom Gemerskej vlastivednej spoločnosti. Od 10.7.1952 do 12.5.1953 popri svojej učiteľskej práci vykonával aj funkciu predsedu MNV v Kokave nad Rimavicou.
Na zaslúženom odpočinku sa venoval histórii a napísal monografie obcí Muránska Zdychava, Štítnik, Chyžné, Muráň, Tisovec. Ďalej spracoval monografiu Dejiny furmanstva na Slovensku, Dejiny učiteľstva, Portréty slovenských národovcov, Predškolská výchova a ďalšie. Mnoho jeho prác kvôli poškodenému zdraviu zostalo rozpracovaných.
Dielo Jána Gallu nebolo doteraz zhodnotené, objektívne posúdené.
Prakticky až do svojich posledných chvíľ sa venoval svojej celoživotnej záľube - včeláreniu. Venoval sa mu viac ako 60 rokov. Dňa 10. decembra 2008 v nočných hodinách dotĺklo jeho srdce. Pochovaný bol 13. decembra 2008 vedľa svojej manželky a syna na prešovskom cintoríne.
V roku 1972 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zo sídlom v Prešove. Od roku 1976 tu zastával funkciu prodekana. Ako docent pôsobil na Katedre výchovy a vzdelávania dospelých. Bohaté skúsenosti z pôsobenia na všetkých stupňoch škôl boli pre doc. PhDr. Jána Gallu, CSc. zdrojom pre prácu za katedrou i pre vedecko-výskumnú činnosť v oblasti dejín výchovy a vzdelávania na Slovensku. Na základe týchto skúseností sa v podstatnej miere spolu so svojimi kolegami zaslúžil o vznik a rozvoj študijného odboru Výchova a vzdelávanie dospelých, ktorý v čase jeho pôsobenia konkuroval podobným odborom na Karlovej univerzite v Prahe.
Na fakulte zastával viaceré významné funkcie – bol prodekanom pre štúdium popri zamestnaní, zástupcom vedúceho katedry, členom Vedeckej rady. Taktiež vykonával funkciu predsedu ROH na škole a bol viacročným redakčným tajomníkom Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV. Organizoval vedecké semináre a prednášky z oblasti pedagogiky a histórie školy na Slovensku a angažoval sa aj vo vydávaní zborníkov z vedeckých podujatí tejto spoločnosti.
Jeho vedecko-publikačná činnosť sa rozrástla do veľkých rozmerov. Okrem prác z dejín pedagogiky, výchovy a vzdelávania dospelých napísal i niekoľko rozsiahlych národopisných publikácií a mnoho odborných článkov určených pre regionálne časopisy a zborníky. Inauguračná práca Dejiny učiteľstva na Slovensku mala tak výborné posudky, že komunisti si žiadali vypracovať nové posudky. Od roku 1986, kvôli úteku syna Jána so zdravotných dôvodov do zahraničia, dostal zákaz pôsobenia vo výchove, bolo mu zablokované dokončenie vedeckého doktorátu a profesúry. To značne poškodilo jeho zdravie, až dostal mozgovú príhodu, stratil reč a nemohol sa pohybovať. Napriek tomu sa naučil znova chodiť a hovoriť a pokračoval vo svojom diele. V tom čase zvládol aj prácu s výpočtovou technikou, ktorá sa ešte len začínala výraznejšie presadzovať vo vysokoškolskej práci a podstatnú časť svojej práce v rokoch 1998-2008 digitalizoval.
Dielo upraviť
- A/ Monografia Národopisné a vlastivedné práce 1. GALLO, J., CIPCIAR, J. 1969. 100 rokov spotrebného družstevníctva v Gemeri. Bratislava. 2. GALLO, J. 1983. Muránska Zdychava. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1983, strán 335 3. GALLO, J. 1997. Chyžné. Prešov: Dominanta 4. GALLO, J. 1996. Štítnik. Prešov. Rkp. strán 400 5. GALLO, J. 1998. Tisovec. Prešov. Rkp. 6. GALLO, J. 2009. Furmanstvo na východnom a strednom Slovensku s prihliadnutím na Gemer. Prešov: Dominanta. Historicko - pedagogické 7. GALLO, J. 1969. Revúcke gymnázium /1862-1874/. Bratislava: Obzor 1969, strán 204 8. GALLO, J. 1977. Dejiny stredných škôl v Gemeri. Martin: Osveta 1977, strán 216 9. GALLO, J. 1991. Dejiny predškolskej pedagogiky s osobitným zreteľom na Slovensku. Prešov 1991. Rkp. 313 10. GALLO, J. 1985. Z dejín učiteľských združení a organizácií na Slovensku. Doktorská dizertačná práca. Prešov 1985. Rkp. strán 335 11. GALLO, J. 1991. P. J. Šafárik ako vychovávateľ, učiteľ a pedagóg. Košice, UPJŠ 1991, Strán 139 12. GALLO, J. 1997. Portréty profesorov Slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Rkp. 13. GALLO, J. 1995. Učiteľstvo v dejinách Slovenska 1.d. Prešov 1995. Rkp. strán 500 Vysokoškolské učebnice 1. GALLO, J., ŠKODA, K. 1986. Dejiny pedagogiky dospelých. Bratislava: SPN 1986, strán 267 2. GALLO, J. 1993. Rétorika pre manažérov, ekonómov a vedúcich pracovníkov. Košice, Technická univerzita 1993, strán 102 3. GALLO, J. 1993. Rétorika v teórii a praxi. Prešov: Dominanta 1996, strán 130 B/ Štúdie Literárno - historické 1. GALLO, J. 1969. Od slovenských ľudových rozprávok k národnej realite. In: Literárne postavy Gemera 1. Bratislava: Obzor 1969, s. 5 - 83 2. GALLO, J. 1969. Reussovci. In: Nové obzory 11. Košice, Východoslovenské vydavateľstvo 1969, s. 325 - 344 3. GALLO, J. Gemersko-malohontská zberateľská škola slovenských ľudových rozprávok. In: Dobšinského rozprávkový Gemer. Rimavská Sobota, Regionálne stredisko Národopisné 4. GALLO, J. 1968. Sklenárstvo a obločiarstvo na Muránskej Hute. In: Slovenský národopis, 16, 3 5. GALLO, J. 1973. Príspevok k dejinám furmanstva v Gemeri. In: Gemer, národopisné štúdiu 1 Martin, Osveta 1973, s. 67 - 91 6. GALLO, J. 1976. Obecní pastieri. In: Gemer, národopisné štúdie 2. Martin, Osveta 1976, strán 213 - 233 7. GALLO, J. 1970. Furmanské spolky v Gemeri. Obzor Gemera 1, 1970, s. 26 - 27 8. GALLO, J. 1973.Banícky cech v Rákoši. Obzor, 3, 1973, s. 8 - 22 9. GALLO, J. 1978. Zmeny v spôsobe života na Muránskej Zdychave, podmienené socialistickým spoločenským zriadením. In: Gemer 3. národopisné štúdie. Martin, Osveta 1978, s. 85 - 132 10. GALLO, J. 1981. Pramene tradičným foriem gemerskej dediny. Obzor Gemera, 12, 1981, l 11. GALLO, J. 2001. Furmanstvo v Gemeri. Rkp.asi 250 str. Prešov 2001.10. 31. Historicko - pedadogické a príspevky v zborníkoch 11. GALLO, J. 1965. Revúcke gymnázium v utužovaní bratstva Čechov a Slovákov. In: Sto rokov revúckeho gymnázia. Bratislava: SNP 1965, s. 80 - 88 12. GALLO, J. 1978. Dejiny rožňavského školstva. In: Dejiny Rožňavy 1.d. Košice: Vsl. vydavateľstvo 1978, s. 437 - 461 13. GALLO, J. 1987. Z dejín učiteľských združení a organizácií v Gemeri. In: Vlastivedné štúdie Gemera 5. Martin 5. Martin: Osveta 1987, s. 7 - 60 14. GALLO, J. 1989. Predmet a úlohy didaktiky dospelých. Zborník Pedagogickej fakulty v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Spoločenské vedy. Roč. XIX. Zväzok 2. Bratislava: SPN 1989 15. GALLO, J. 1980. Komenského idey v činnosti učiteľských združení a organizácií. In: Vplyv pokrokového dedičstva Jana Amosa Komenského na vývin socialistickej pedagogiky a školstva. Zborník Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove. Bratislava, SPN 1980 s. 111 - 112 16. GALLO, J. 1989. Šafárik ako vychovávateľ a pedagóg. In: Pavel Jozef Šafárik a národné obrodenie. Martin: MS 1989, s. 289 - 318 17. GALLO, J. 1993. Základná škola v systéme výchovy a vzdelávania. In: Aktuálne problémy vzdelávania učiteľov základnej školy. In: Zborník Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove. Prešov 1993, s. 9 - 18 18. GALLO, J. 1998. Pedagogické pôsobenie P. J. Šafárika. In: Zborník z vedeckej konferencie Pavol Jozef Šafárik a slavistika. Zrod, vývoj a historický význam Slovenského ev. a. v. gymnázia v Revúcej. In: Literárno múzejný letopis 28. Matica slovenská 1998, s. 171 - 177 C/ Články 1. GALLO, J. 1962. Sto rokov od založenia gymnázia v Revúcej. Učiteľské noviny, 1962, s. 5 2. GALLO, J. 1963. Stodvadsať rokov materskej školy v Dobšinej. Predškolská výchova, 18, 1963, 4 3. GALLO, J. 1964. Vznik materských škôl na Slovensku. Jednotná škola, 16, 1964, s. 364 - 372 4. GALLO, J. 1964. Stodvadsaťročné jubileum. Dejiny materskej školy v Lučenci. Učiteľské noviny, 14, 1964, 4 5. GALLO, J. 1966. Náhľady slovenských buržoáznych činiteľov na predškolskú výchovy v l9. storočí. Jednotná škola, 18, 1966 6. GALLO, J. 1967. Štefan Homola a jeho miesto v dejinách slovenského školstva 19. storočia. Jednotná škola, 19, 1967, 3 7. GALLO, J. 1969. August Horislav Škultéty / 1819 - 1892 /. Jednotná škola, 21, 1969, 8. GALLO, J. 1974. Niektoré aktuálne problémy vysokoškolskej prípravy pracovníkov pre oblasť výchovy a vzdelávania dospelých. Osveta, 2, 1974, s. 34 - 37 9. GALLO, J. 1974. Príspevok k dejinám učiteľských združení a organizácií. Jednotná škola, 26, 1974, 9 10. GALLO, J. 1974. Výchovný ústav v Štítniku. Realizácia filantropických myšlienok na Slovensku. Jednotná škola, 28, 1976, 6 11. GALLO, J. 1976. Boj gemerských a malohontských učiteľov za zlepšenie materiálneho zabezpečenia a sociálneho postavenia v období kapitalizmu. Obzor Gemera, 7, 1976, 3 12. GALLO, J. 1978. K postavenie a úlohám vedúcich študijných skupín a ročníkov. Vysoká škola, 27, 1978/79, s. 121 - 125 13. GALLO, J. 1979. Spoločnosť čiže bratstvo rektorov a preceptorov v Gemeri. Obzor Gemera, 10, 1979, s. 204 - 207 14. GALLO, J. 1981. Súčasný stav a ďalšie perspektívy pedagogiky dospelých na Slovensku. Osvetová práca, 21, 1981, s. 4 - 8 15. GALLO, J. 1983. Význam revúckeho gymnázia v dejinách slovenského školstva a pedagogiky. Obzor Gemera, 14, 1983, 4, s. 229 - 230 16. GALLO, J. 1986. Rozvoj pedagogiky dospelých v rámci 40 - ročného rozvoja pedagogických vied v Československu. In: 40 let rozvoja pedagogických věd v Československu. Olomouc, KPÚ 1986, s. 53 - 56 17. GALLO, J. 1985. Veda o výchove vo výchove dospelých a jej funkcie v etape budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti. Osvetová práca, 35, 1985, s. 4 - 8 18. GALLO, J. 1986. Sebavýchova dospelých - jedna hlavných úloh rezortného výskumu na roky 1986 - 1990. Osvetová práca, 36, 1986, 6 19. GALLO, J. 1987. Gemer a Pavol Jozef Šafárik. Podmienky, podnety a reminiscencie. Obzor Gemera, 18, 1987 20. GALLO, J. 1987. Návrhy na reformu škôl v Gemeri pred vydaním Ratia educationis a jeho publikovaní. In: K dejinám školstva, vzdelanosti a kultúry v dobe osvietenskej. Bratislava, Sloven. ped. knižnica a Ústav školských informácií 1987, s. 98 - 114 21. GALLO, J. 1988. Revúcke gymnázium / 1862 - 1874 / v kontexte dejín národnej osvety. Osvetová práca, 37, 1988, 3, s. 15 - 19 22. GALLO, J. 1988. Aktuálne otázky konštituovania regionálnych dejín pedagogiky so zameraním na dejiny pedagogiky dospelých. Osvetová práca, 38, 1988, 9, 14 - 20 23. GALLO, J. 1988. Predškolská výchova na Slovensku v období buržoáznodemokrarickej Československej republiky. Predškolská výchova, 43, 1988/1989, 3, s.1 - 4 24. GALLO, J. 1988. Gemer a Revúca v národoobrodeneckom hnutí. Obzor Gemera, 19, 1988, 3, s. 1 -4 25. GALLO, J. 1991. Pavol Jozef Šafárik a jeho miesto v dejinách školstva a pedagogiky. Pedagogická revue, 43, 1991, 10 26. GALLO, J. 1992. Prínos J. A. Komenského k rozvoju učiteľstvo na Slovensku. Pedagogická revue, 44, 1992, 9 27. GALLO, J. 1993. Staršie dejiny školstva a učiteľstva na Slovensku v európskom kontexte. Pedagogická revue, 45, 1993, 7 - 8 28. GALLO, J. 1991. Materinský jazyk v Šafárikových úvahách o národnej výchove. Slovenský jazyk a literatúra v škole, 38, 1991/92, 6 29. GALLO, J. 1995. Pri prameni slovenských ľudových rozprávok. Gemersko-malohontská zberateľská škola a P. Dobšinský. Javisko, 27, 1995, 11 30. GALLO, J. 1970. Vznik prvých škôl v Gemeri. Obzor Gemera, 1, 1970, s, 25 31. GALLO, J. 1989. Kto bol Jozef Dlháni? Obzor Gemera, 20, 1989, 2 32. GALLO, J. 1992. Miesto prvého slovenského ev.a.v. gymnázia v Revúcej v procese formovania novodobého slovenského národa. Obzor Gemera, 22,1992, 3 D/ Vedeckovýskumná a iná činnosť · Školiteľ vedeckých ašpirantov z pedagogiky · Koordinátor celoštátnej rezortnej vedeckovýskumnej úlohy z pedagogiky dospelých na roky 1985 - 1990, · Oponent kandidátskych dizertačných prác a iných vedeckovýskumných projektov · Príspevky na rozličných vedeckých konvenciách - neevidované, podobne ani v rozličných novinách E/ Zberateľská a múzejnícka činnosť · Hlavný podiel na zriadení Pamätných izieb revúckeho gymnázia, zhotovenie scenára pre prvú expozíciu; príprava fotografického a archívneho materiálu; vypracovanie scenára aj pre druhú expozíciu · Správca Pamätných izieb v Revúcej v r. 1963 - 1969 · Projekt Literárneho múzea v Revúcej · Zbierky ľudových piesní z okolia Kokavy nad Rimavicou, ktoré vyšli v Slovenských ľudových piesňach - 1. zv., vydaný SAV; · Asi 150 piesní z Chyžného, ktoré vlastní Hudobný ústav SAV · piesne z okolia Poltára, F/ Iná činnosť · tajomník Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV ( niekoľko rokov ), · prodekan FF UPJŠ v Prešove v rokoch 1976 – 1984, · 2 scenáre pre Slovenskú televíziu v Košiciach: o 1. A. H. Škultéty a 2. O sklároch a obločiaroch na Muránskej Hute, boli odvysielané okolo r. 1978; o Príspevok pre Slovenský rozhlas v Košiciach: Volali ho Zlatoústy / o P.J. Šafárikovi /. Odvysielali ho trikrát: v marci, máji a septembri 1991.
