Karamčand Gándhí

Karamčad Gándhí

Karamčad Gándhí (zvaný Kaba; * 1822 – † 1885) bol synom dívána Utamčanda Gándhiho, ktorého neskôr M. Gándhi s obdivom nazýval „muž kniežactva”.[1]

Karamčad Gándhí prevzal po otcovi post dívána (čo bolo na úrovni ministerského predsedu) keď sa vlády v Indii ujal Rána Vikrandžít. Mal len dvadsaťpäť rokov keď sa stal poradcom Rána Vikrandžíta v Porbandare. Bolo to v čase najdramatickejšej nadvlády Angličanov v Indii.

Neskôr tento post vymenil za činnosť člena súdu v Rádžkóte. Počas celého svojho života získaval povesť čestného, smelého a štedrého človeka s prchkou povahou. Na sklonku života okolo seba zhromažďoval rozličných predstaviteľov vierovyznaní a nabádal ich k diskusiám a polemikám.

Karamčad mal šesť detí. Dve dcéry sa narodili v predchádzajúcich manželstvách (bol ženatý dokopy štyri kráť). S poslednou manželkou Putlibáí počali známeho Mohamadása Gándhího.

Gándiovci boli známi svojou Višnuistickou vierou. K tomuto kultu pridávali ešte kult sivaita. Chodievali do oboch kostolov. Avšak sekta do ktorej patrili Gándhiovci mala spoločné základy s džinizmom.

ReferencieUpraviť

  1. FUSERO, Clemente. Postavy a osudy; GANDHI. Preklad Jan Prochacka. Bratislava : Obzor, 1990. ISBN 80-215-0076-X. Kapitola Pozadie, s. 432.