Katarína Kolníková
Katarína Kolníková (* 20. apríl 1921, Radošina – † 29. máj 2006, Radošina) bola slovenská herečka. Od roku 1971 pôsobila v Radošinskom naivnom divadle (RND). Účinkovala takmer vo všetkých inscenáciách Stanislava Štepku.[1][2]
Katarína Kolníková | |
slovenská herečka | |
Narodenie | 20. apríl 1921 Radošina, ČSR |
---|---|
Úmrtie | 29. máj 2006 (85 rokov) Radošina, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Katarína Kolníková |
Životopis
upraviťVyrástla v Radošine v chudobnej rodine železničiara. Mala osem súrodencov. Do školy chodila v rodnej obci. Začas pracovala ako sezónna robotníčka na biskupskom majetku v Radošine, potom niekoľko rokov v Piešťanoch. V roku 1941 sa vydala za Michala Kolníka z Nitrianskej Blatnice, s ktorým mala štyri deti. Po roku 1945, keď ju manžel opustil, zostala s deťmi sama. Až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine. Celý život však obetovala nielen deťom, ale aj divadlu.[1]
V roku 1932 debutovala ako 11 ročná v hre Jezuliatko. Po ochotníckych divadelných rokoch, keď si svoje divadelné pôsobenie vyskúšala v rodnej Radošine v hrách Ferka Urbánka, Jozefa Gregora Tajovského či Agathy Christie, prišla v roku 1971 do Radošinského naivného divadla, v ktorom sa už v prvej hre Človečina (1971) sformovala a natrvalo definovala jej javisková podoba i herecká a ľudská filozofia vpísaná do jediného slovíčka – človečina. S jej jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou vošlo do slovenského divadla nepredstierané poetické fluidum, čaro ducha jednoduchého, ale pritom vnútorne bohatého človeka. Stala sa dlhoročnou nezabudnuteľnou ikonou Radošinského naivného divadla a jednou z najvýraznejších herečiek nielen radošinského, ale i slovenského profesionálneho divadla.[1]
Divadelné hry
upraviťOchotníčka v Radošine
upraviť- 1932 – Jezuliatko
- 1950 – Statky-zmätky
- 1951 – Nový život
- 1959 – Svadobný závoj
- 1960 – Morálka pani Dulskej
- 1962 – Verona
- 1962 – Hľadanie v oblakoch
- 1962 – Starý zaľúbenec
- 1962 – Spoločný byt
- 1964 – Bláznivá hodina
- 1965 – Neprebudený
- 1966 – Pasca na myši
- 1967 – Juvelír
- 1968 – Štyri svadby na jednom pohrebe
- 1968 – Bačova žena
- 1969 – Kubo
- 1970 – Ženba
Herečka RND
upraviť- 1971 – Človečina
- 1975 – Alžbeta Hrozná
- 1976 – Jááánošííík
- 1978 – Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes ak sme nepomreli
- 1979 – Slovenské tango
- 1980 – Kupelná sezóna
- 1986 – Čierna ovca
- 1984 – Nevesta predaná Kubovi
- 1984 – Pavilón B
- 1985 – O čo ide
- 1987 – Ženské oddelenie
- 1988 – Loď Svet
- 1990 – Pokoj domu tomuto
- 1991 – Kam na to chodite
- 1992 – Laskanie
- 1993 – Hostinec Gand
- 1994 – Štedrý divadelný večer
- 1995 – Materské znamienko
- 2000 – Chaplin
- 2003 – Kronika komika
- 2004 – Človečina 2
Rozhlas (adaptácie hier z repertoáru RND a kabaretné programy)
upraviť- 1974 – 1976 – Hry na domáce zvieratá
- 1975 – Desaťkorunovaný svet
- 1976 – Aj tí naši píjavali
- 1980 – Dedinský sen
- 1991 – Čo rok dal
Filmy a televízne relácie
upraviť- 1973 – Človečina
- 1973 – Trpaslíci s rodokmeňom
- 1983 – Víno vinovaté
- 1984 – Dedinský sen
- 1993 – Výlety v pamäti
- 1995 – Dobrá správa
- 1997 – Ježiško zvoní, otvorte
- 1998 – Hosť do domu
- 2004 – Konečná stanica
- 2004 – Jááánošííík
- 2011 – A já, Katarína Kolníková (†)
Ocenenia
upraviťReferencie
upraviť- ↑ a b c d e f PEŤOVSKÁ, Slavomíra. Katarína Kolníková 1921 – 2006 : personálna bibliografia. 1. vyd. Topoľčany : Tribečská knižnica, 2011. 30 s. Dostupné online. ISBN 978-80-88761-50-1. Archivované 2020-12-22 z originálu.
- ↑ Katarína Kolníková [online]. Radošinské naivné divadlo, [cit. 2020-12-23]. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- ŠTEPKA, Stanislav. …a já, Katarína Kolníková. Bratislava : Ikar, 2001. 175 s. ISBN 80-551-0110-8.
- PEŤOVSKÁ, Slavomíra. Katarína Kolníková 1921 – 2006 : personálna bibliografia. 1. vyd. Topoľčany : Tribečská knižnica, 2011. 30 s. Dostupné online. ISBN 978-80-88761-50-1. Archivované 2020-12-22 z originálu.
Externé odkazy
upraviť- Katarína Kolníková na webe Radošinského naivného divadla
- Katarína Kolníková v Česko-Slovenskej filmovej databáze