Kolokabilita
Kolokabilita alebo spájateľnosť je schopnosť lexikálnej jednotky (slova alebo frazémy) spájať sa s inými jazykovými jednotkami tak, aby sme dostali zmysluplnú, gramaticky správnu a štylisticky adekvátnu výpoveď. Je daná ich valenciou a kompatibilitou. Je to informácia o tom, aké sémantické príznaky musí mať slovo B syntakticky spojené so slovom A. V týchto prípadoch ide o sémantickú spájateľnosť alebo sémantické obmedzenia na spájateľnosť slova A.
Monokolokabilné slová upraviť
Sú to lexikálne jednotky, ktoré sa spájajú s obmedzeným počtom iných slov; sú to teda slová s minimálnou kolokačnou potenciou (v slovníkoch sú takéto jednotky často spracované s poznámkou iba v spojení/obyčajne v spojení, napr. roniť (slzy), oteliť sa (o krave), cválať (o koni), gágať (o husi), špúliť (ústa, pery), klipkať (očami, viečkami), ceriť (zuby), frenetický (potlesk).
Polykolokabilné slová upraviť
Sú také lexikálne jednotky, ktoré majú veľký kolokačný potenciál.
Kolokačnú paradigmu možno vymedziť aj intencionálne, teda tak, že poukážeme na sémantické vlastnosti členov paradigmy.
Literatúra upraviť
- J. Filipec – F. Čermák, 1985.