Korintská prilba

Korintská prilba, starogr. κόρυς κορινθιή (kórys korinthié), novogr. κορινθιακός κράνος (korinthiakós krános), bola staroveká medená grécka prilba, ktorá sa používala aj v ranej rímskej armáde a stala sa tak súčasťou rímskej uniformy.

Bronzová Korintská prilba, 6. stor. pred Kr.

Perikles s voľne nasadenou Korintskou prilbou

Dejiny a vzhľad

Gréci túto prilbu vymysleli asi v 7. stor. pred Kr. a okamžite sa stala najobľúbenejšou gréckou prilbou. Meno je odvodené od peloponézskeho mesta Korinthos.

Rané korintské prilby boli jednoduchšie, s mohutnými lícnicami, chráničom krku, nemali ušné otvory. Prilba mohla mať aj pevný chochol.

V neskorších storočiach sa objavuje novší typ, s veľkými tvarovanými lícnicami, otvorom na uši a znázornením očí. Väčšina prilieb mala pevný chochol rôznych farieb. Niektoré spartské modely mali priečny chochol.

Korintské prilby boli častým námetom pre umelcov, ktorí ju maľovali bojovníkom na vázach, alebo boli súčasťou sochy. Od juhoitalských Grékov túto prilbu prevzali Etruskovia a od nich potom Italické kmene a tak sa dostala do etruskej a ranorímskej uniformy. Korintská prilba sa mimo boja často nosila iba na vŕšku hlavy. Rimania dokonca vymysleli model, ktorý sa nosil na vŕšku, tzv. italo-korintská prilba.

Z rímskej armády sa Korintská prilba vyradila niekedy v 2. stor. pred Kr., asi po mariových reformách, no už predtým bola skôr vzácnosťou. V gréckych helenistických štátoch sa používala stále, až do ich podmanenia Rímom. Posledná armáda ktorá ich používala, bola ptolemajovská armáda v Egypte. Aj keď sa už Korintská prilba v armáde nepoužívala, stále sa vyrábala, nakoľko ju obľubovali mnohí cisári. Často ju nosili na bojisko a vďaka svojmu archaickému vzhľadu bola obľúbená. Umelci ju často používali v mozaikách, maľbách, či sochárskych dielach. Úplne sa prestala vyrábať pravdepodobne v 3. stor. po Kr. a odvtedy sa nevyskytuje ani v umení. Neskoršie rímske prilby Spangenhelm a Hrebeňová prilba boli však Korintskej prilbe podobné.