Krisón z Himery

Krisón (starogr. Κρίσων – Krisón) bol trojnásobný olympijský víťaz behu na jedno stadion v piatom storočí pred Kr.[1][2]

Krisón z Himery zvíťazil v behu na jedno stadion na olympijských hrách v rokoch 448, 444 a 440 pred Kr.[1][2] Antický autor Pausanias uvádza, že Atény a Sparta uzatvorili mier na tridsať rokov a vymedzili si vlastné záujmové sféry v treťom roku po olympijských hrách, keď zvíťazil Krisón z Himery.[3] Všetky tri olympijské víťazstvá Krisóna uvádza aj historik Diodoros, a to v súvislosti s datovaním udalostí, ktoré sa v tých rokoch udiali v starovekom Ríme a Grécku.[4][5][6]

Beh na jedno stadion bola najstaršia disciplína, v ktorej sa na hrách súťažilo.[1] Zavedenie behu na dve stadiá (diaulos) sa uskutočnilo na 14. hrách v roku 724 pred Kr.[7] Vzdialenosť stadia (600 stôp)[8] sa pohybovala zhruba od 175 do 200 metrov (olympijské stadion 192,27 metra).[9]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. a b c Eusebios, Kronika 2,193.[1]
  2. a b Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 249.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,23,4.
  4. Diodoros, Bibliotheca historia, 12,5.
  5. Diodoros, Bibliotheca historia, 12,23.
  6. Diodoros, Bibliotheca historia, 12,29.
  7. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
  8. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 199.
  9. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 47.

Pozri ajUpraviť