Luvijčina

Luvijčina je vymretý chetitsko-luvijský jazyk používaný na juhozápade Malej Ázie v 15. – 7. storočí pred Kr. Do 13. storočia pred Kr. používala klinové písmo, neskôr písala vlastnými hieroglyfmi. Posledné stopy luvijčiny pochádzajú zo sýrsko-palestínskej oblasti.