Mestské opevnenie (Bardejov)

Mestské opevnenie Bardejova tvorí zachovalý obranný systém pozostávajúci z hradieb a bášt, pochádzajúci z druhej polovice 14. storočia. Táto jedinečná historická pamiatka Bardejova predstavuje najkompletnejší pevnostný systém spomedzi opevnení stredovekých miest na Slovensku.

Z nadterénne zachovanej časti pevnostného systému je i murivo Dolnej brány s kamenným dvojoblúkovým mostom. Bránu zbúrali okolo roku 1821. Stav po konzervácii

Bašta pivovarníkov, napravo Červená bašta

História vzniku opevnenia

Už začiatkom 14. storočia nastal nebývalý rozvoj niekdajšej kráľovskej dediny, prosperujúcej nielen z poľnohospodárstva, ale aj z remesiel a obchodu. K rozmachu významnou mierou prispeli privilégiá uhorských panovníkov, čo v konečnom dôsledku vyústilo v prerod kráľovskej obce na slobodné kráľovské mesto. Privilégium kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352 povoľovalo Bardejovčanom o. i. opevniť mesto hradbami a baštami. Týmto privilégiom sa vytvoril predpoklad pre neskorší ucelený urbanisticko-architektonický vývoj územia vo vnútri mestských hradieb.

Opevňovanie Bardejova predstavovalo významnú no nákladnú záležitosť, ktorá sa z tohto dôvodu natiahla na niekoľko storočí. Postup prác bol súčasne ovplyvňovaný naliehavosťou zabezpečenia jednotlivých exponovaných úsekov. Ako jedna z najdôležitejších súčastí opevnenia boli mestské brány. Tie sa začali budovať v priebehu 14. storočia, no už v nasledujúcom storočí prešli podstatnými stavebnými úpravami.

Juhovýchodná fasáda Hrubej bašty. Vľavo od nej stojí bašta zvaná Malá.

V dôsledku husitského ohrozenia a okupácie severných hraníc Uhorska poľskými vojskami začiatkom 15. storočia sa začala druhá etapa opevňovacích prác. Podľa dobových zápisov trvali od roku 1420 do roku 1441. V tejto etape opevňovania mesta bol vybudovaný hlavný obranný múr, ktorý zabezpečil nielen účinnú ochranu mesta a jeho obyvateľov, ale aj umožňoval obrancom podnikať výpady proti nepriateľom. Účinnosť obrany mestských hradieb bola zvýšená vyhĺbením vodných priekop, obkolesujúcich takmer celé mesto. Práce viedol bardejovský mešťan, majster Mikuláš. Vodná priekopa bola rozdelená na niekoľko úsekov, z ktorých každý mal svoje pomenovanie, napr. Horný rybník, Dolný rybník, Veľká priekopa-dolina. Z tohto obdobia pochádza dôležitý záznam, podľa ktorého sa v roku 1428 vybudovala značná časť opevnenia a to aj s finančným prispením kráľa Žigmunda Luxemburského. Upravovali sa aj mestské brány, ktoré v rokoch 1421 - 1439 doplnili mostami, väčšinou drevenými, iba most vedúci k Hornej bráne bol kamenný.

V ďalšej fáze opevňovania boli postavené bašty, doplňujúce pevnostný systém na najviac ohrozených úsekoch. Podľa záznamov z roku 1440 sa postavili štyri veže. Vystavaním dômyselne konštruovaných barbakanov bol mestský pevnostný systém dobudovaný.

Vzhľad pevnostného systému

Opevnenie Bardejova tvorí jedinečný komplex múrov, bášt a brán, ktorý sa zachoval takmer v pôvodnej podobe a z veľkej časti nad terénom. Zaniknuté úseky sú preukázateľne doložené pod terénom. Takmer v pôvodnom profile sa zachovali i vodné priekopy na východnej a juhozápadnej strane. Mestské brány sa nezachovali; dnes sú badateľné iba zvyšky ich vonkajších múrov. Za unikátny možno považovať počet zachovaných stredovekých bášt: deväť sa zachovalo v takmer pôvodnej podobe, dve boli v neskoršom období zabudované do novších objektov.

Školská bašta

Opevnenie, ktoré sa začalo budovať po udelení privilégia v roku 1352 pozostávalo z dvojitého obranného múru zabezpečeného baštami a vodnými priekopami. Bezpečnosť brán bola zosilnená barbakanmi, ktoré tvorili vlastná brána, opevnené predbránie a padací most ponad vodnú priekopu. Vodné priekopy boli v čase ohrozenia napĺňané vodou z okolitých vodných zdrojov prípadne z mestského vodovodu.

Hlavný obranný múr, stavaný z lomového pieskovca, mal zo strany mesta drevenú ochodzu, pôvodne otvorenú, neskôr prekrytú drevenou strieškou. Na najexponovanejších úsekoch boli vystavané na kruhových alebo štvorhranných pôdorysoch bašty. Vstup do bášt zabezpečovali zo strany mesta ťažké kované brány. Ich vzhľad zodpovedal funkcii: niektoré slúžili iba pre potreby ľahkoodencov, v ďalších, mohutnejších sa sústreďovalo delostrelectvo. Niektoré z bášt boli doplnené umeleckou, najmä sgrafitovou výzdobou. Boli dvoj- až štvorpodlažné. Podlažia boli zaklenuté klenbou alebo prekryté trámovými stropmi. Na každom podlaží boli v múroch strieľne podľa druhu používaných zbraní. Pozoruhodné bolo pomenovanie jednotlivých bášť - niesli mená cechov, ktoré ich bránili, pomenovávané boli podľa tvaru, podľa miesta, na ktorom stáli, alebo po niektorých významných obyvateľoch mesta.

V súvislosti s mestskými bránami, podľa dobového dokumentu z roku 1665 (Historische Beschreibungen der Ungarischen Kriegsemporungen 1392 - 1607), zaujímavo vyznieva skutočnosť, že z obranných dôvodov bola otvorená vždy iba jedna brána, a to každý deň iná.

Bašty mestského pevnenia

Sú najpozoruhodnejším pozostatkom mestského opevnenia. Spomedzi opevnení stredovekých miest na Slovensku sa ich zachoval najväčší počet a všetky v takmer pôvodnom vzhľade.

Ich výstavba nadväzovala na ukončenie stavebných prác na základných obranných zariadeniach. Podľa zachovaných správ z prvej polovice 15. storočia sa v roku 1440 postavili štyri veže, ďalšie nasledovali v rokoch 1441 a 1443 - 1444. Výstavba trvala až do začiatku 16. storočia.

Štvorhranná bašta

Bašta s ihlancovou strechou a vikiermi stojí na štvorhrannom pôdoryse. Najjužnejšie postavená bašta bola funkčne určená na posilnenie obrany strategickej Hornej brány. V niektorých prameňoch sa označuje ako Prašná bašta, čo nasvedčuje, že slúžila ako výrobňa a skladisko zbraní a pušného prachu. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bola adaptovaná pre účely depozitu Šarišského múzea.

Kláštorná bašta

Trojpodlažná bašta so zachovanými konzolami na uchytenie ochodze obiehajúcej okolo múru stojí v záhrade františkánskeho kláštora. V spodných podlažiach sú zachované pôvodné gotické klenby.

Školská bašta

Najzápadnejšie položená štvorpodlažná bašta s ihlancovitou strechou stojí na šošovkovitom pôdoryse. Má zachované pôvodné strieľne, čiastočne prestavané na okná. Po stranách má viditeľné stopy po napojení na obranný múr. Označuje sa tiež aj ako Vodná bašta, pretože v jej blízkosti sa nachádzalo vodovodné potrubie vedúce vodu z prameňa v chotári Rurná. V súvislosti s prameňom sa v mestských účtovných knihách spomína mestský zamestnanec Röhrmeister, ktorý mal na starosti mestský vodovod.

Renesančná bašta

Odhliadnuc od predsunutej Severnej bašty (nie je integrálnou súčasťou opevnenia) je Renesančná bašta najsevernejšie položenou mestskou baštou. Svoje pomenovanie dostala podľa renesančnej výzdoby atiky z roku 1582. Predstavuje typ otvorenej (nezastrešenej) bašty.

Červená bašta

Nazývaná aj Kráľovská, za svoje pomenovanie vďačí červenému kvádrovaniu. Medzi strieľňami na severovýchodnej strane je badateľný pozostatok maľby, pochádzajúcej z roku 1597.

Severná bašta

Súčasťou mestského opevnenia je aj Severná (tiež Archívna) bašta, predsunutá trojpodlažná veža na severnom okraji mesta pred vodnou vežou. Svoj druhý názov dostala podľa tu uložených archívnych fondov.

Veľká bašta

Je postavená priamo vo vodnej priekope. Stojí na polkruhovom pôdoryse, zakončená je šiatrovou strechou. Dnes je v nej depozit Šarišského múzea.

Hrubá bašta

Na podkovovitom pôdoryse postavili túto najmohutnejšiu baštu mestského opevnenia. Stojí na juhovýchodnom okraji mesta. O jej dôležitej strategickej a obrannej funkcii svedčí fakt, že hrúbka muriva dosahuje až 3,5 metra. Obranu zabezpečovali kanóny umiestnené v delových komorách na prvom a druhom poschodí.

Malá bašta

Malá bašta tvorí jeden stavebný celok s Hrubou baštou. Postavili ju na polkruhovitom pôdoryse a slúžila ako sklad streliva.

Okrem dodnes zachovaných mestských bášt boli súčasťou obranného systému i ďalšie, dnes už neexistujúce bašty. Väčšina z nich už nejestvuje vôbec, z niektorých sa zachovali terénne základy (napr. Nárožná bašta). Niektoré zanikli ešte okolo polovice 19. storočia, iné museli ustúpiť výstavbe v 20. storočí.

Brány mestského opevnenia

Stredoveký Bardejov bol prístupný pôvodne tromi hlavnými bránami a niekoľkými malými bránkami pre peších. Ich výstavba patrila medzi priority stavebných prác na mestskom opevnení. Začali sa budovať v priebehu 14. storočia, v priebehu 15. storočia boli upravované (v r. 1421 - 1439 boli doplnené padacími mostami ponad vodnú priekopu).

Ani jedna z mestských brán sa do dnešných dní nezachovala.

Dolná brána

Nachádzala sa na severovýchode mesta a jej súčasťou bol barbakan a priekopa podkovovitého tvaru. Ponad ňu sa zachoval dvojoblúkový kamenný most, ktorý nahradil pôvodný drevený zdvíhací. Bránu prestavali v rokoch 1426 - 1427. Bránu, ktorú nazývali aj Obručnícka (Reuffertor), zbúrali okolo roku 1821.

Horná brána

Z juhu uzatvárala vstup do mesta Horná brána, ktorú v rokoch 1405 - 1407 prestaval majster Matej z Norimbergu na tzv. tridsiatkový hrad. Z obranných dôvodov bola brána lomená do pravého uhla s predstavaným barbakanom. Doň sa stupovalo cez zdvíhací drevený most, v roku 1770 nahradený kamenným. Bránu zrušili v roku 1843.

Z barbakanu Hornej brány sa zachovala časť muriva a kameňmi vystužená vodná priekopa. Zvyšky muriva sa nachádzajú i pod úrovňou terénu.

Západná brána

Táto brána zabezpečovala vstup do mesta zo západnej strany. Volali ju aj Stará alebo Wallova (Wallentor) podľa neďaleko bývajúceho mešťana Šimona Wallu. Spomedzi všetkých brán je najlepšie zdokumentovaná. Bola to trojposchodová štvorhranná veža so strieľňami a arkierom.

Od roku 1725 boli na nej umiestnené vežové hodiny. Ako „Hodinová brána“ slúžila do roku 1878, kedy bola po požiari odstránená.

Poslednou z hlavných mestských brán bol menší priechod v severných hradbách zvaný jednoducho Bránka (Törlein), postavený medzi farským kostolom a farou.

Zdroje

• Ľ. Hromadová, R. Hriadelová, Bardejov, Tatran, Bratislava, 1977
• A. Frický, Bardejov, kultúrne pamiatky, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1976