Mundžak červený
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Mundžak červený (iné názvy: mundžak indický, muntžak červený, muntžak indický, muntiak červený, muntiak indický; lat. Muntiacus muntiak) je malý druh z čeľade jeleňovité.
Charakteristika
upraviťNa úrovni lopatiek dorastá do výšky tesne nad pol metra a váži od 15 do 30 kg. Mundžak patrí k najstarším druhom jeleňov. Má krátke rožky na neveľkých kostných výrastkoch pokrytých mäkkou kožou. Primitívne sú aj jeho zuby, pričom sa mu zachovali reliktné tesáky. Keď ho napadne dravec, bráni sa kopytami. Toto zviera je veľmi plaché a nerado sa pohybuje po otvorenom teréne. Jeho správanie sa podstatne líši od správania iných príslušníkov čeľade jeleňovitých: lane mundžaka sa nezoskupujú do veľkých stád a netúlajú sa ďaleko od rodných miest. Zďaleka sa vyhýbajú kontaktu s inými zvieratami a človek obyčajne nájde iba ich stopy. Uvidieť skupinku dvoch alebo troch mundžakov je veľmi zriedkavé.
Zvukový prejav mundžaka sa výrazne odlišuje od hlasov iných druhov jeleňov: je to niekoľko prenikavých zvukov, privysokých na to, že ich vydáva jeleň. Pripomínajú psí brechot, a preto mundžakovi prischlo aj meno "štekajúci jeleň".
Lane privádzajú mláďatá na svet v auguste až septembri. Matka ich starostlivo ukrýva v nepreniknuteľnej húštine. Samica oblizuje svoje mláďatá dlhým drsným jazykom. Dlhý jazyk zároveň pomáha mundžakom dočiahnuť vysoké konáre a listy. Mláďatá ju čoskoro začnú sprevádzať na potulkách lesom. Mundžak je veľmi pripútaný k rodným miestam a zväčša v nich zotrvá celý svoj život. Dokonca chodieva po tých istých chodníkoch, z ktorých časom vyšliape trvalé cestičky.