Národný park Río Pilcomayo

Kajman na móle v Národnom parku Río Pilcomayo.
Kvet v Národnom parku Río Pilcomayo.
Laguna Blanca
Drevené chodníčky

Národný park Río Pilcomayo bol vyhlásený v roku 1951. Nachádza sa v departmente Pilcomayo v provincii Formosa v Argentíne a je vzdialený 5 km od mesta Laguna Blanca a 4 km od obce Laguna Naick Neck. Rozkladá sa na ploche 51 889 ha a jeho geografický stred sa nachádza na súradniciach 25°04′00″J 58°07′00″Z.

Pôvodne mal park rozlohu 285 000 ha. V septembri 1968 však bola na žiadosť zákonodarného zboru provincie Formosa a v súlade so zákonom č. 17915 zmenšená na 51 889 ha. Zvyšok územia odvtedy spravuje provincia. Na základe dekrétu č. 2149/90 z 10. októbra 1990 sa časť národného parku stala prísne chránenou prírodnou rezerváciou.[1]

OpisUpraviť

Národný park chráni reprezentatívnu časť oblasti Východné Chaco (Vlhké Chaco). Vďaka rozličným typom podnebia a pôdy sa tu vyskytujú rôznorodé rastlinné spoločenstvá:

  • riečny prales,
  • húštinové ostrovčeky: lesnaté útvary vo forme ostrovov,
  • savany s palmovými hájmi (s nesúvislou stromovitou vrstvou a trávnatou vrstvou).

Nájdeme tu vysoké dreviny, ako je biele a farebné quebracho či výrazné lapacho. V nižších vrstvách rastú stromy menších rozmerov, napríklad rohovník obyčajný, guajava alebo vlnovec nádherný.

V húštinách žijú zvieratá ako mazamu šedý, kapybara močiarna, pekari, vrešťan, puma, z vtákov napríklad čačalaka sivokrká a chriašteľ ypekaha. V nižších porastoch žije vlk hrivnatý, pštros nandu alebo kariamy. Všetky tieto druhy majú dlhé nohy, vďaka čomu sa môžu pohodlne pohybovať po vysokých trávach a mokradiach.

Vodné prostredie je domovom bocianov, volaviek, lyžiačiara ružového a kačiek, ako aj dvoch druhov kajmanov – čierneho a širokonosého. Ryby žijúce vo vodách tejto oblasti majú telo prispôsobené tak, aby dokázali prežiť obdobia sucha. Dokážu dýchať atmosférický vzduch a pomocou prsných plutiev sa presunúť k inej vodnej ploche. Patria k nim napríklad pancierniček kropenatý a pancierniček trinidadský.

Park sa nachádza aj na zozname mokradí medzinárodného významu (Rámsarská dohoda).

Ide o rovinatú oblasť s množstvom trávnatých porastov, mokradí a lagún. Pravidelne sa striedajú záplavy a suchšie obdobia. V lete voda zaplavuje rozsiahle plochy. Mierne výškové rozdiely terénu spôsobujú, že pravdepodobnosť zaplavenia, ktoré je jedným z rozhodujúcich faktorov environmentálnej rozmanitosti tejto oblasti, je na niektorých miestach vyššia ako na iných. Prevažnú časť parku tvoria trávnaté porasty a palmové háje (druh Trithrinax campestris). V nižších polohách nájdeme močiare a vo vyšších húštinové ostrovčeky.

  • Palma Trithrinax campestris: dorastá do výšky 14 metrov a má dlaňovité listy modrozelenej farby. Ide o jednoklíčnolistovú rastlinu, ktorú papagáje a iné vtáky využívajú na stavbu hniezda. V dutinách jej kmeňov hniezdia vlikáč bledochochlatý a klinochvost čiernohlavý. V tomto druhu paliem sa ukrývajú aj netopiere.

Najväčšou vodnou plochou parku je jazero Laguna Blanca s rozlohou 700 ha. Žijú v ňom dva ohrozené druhy kajmanov – čierny a širokonosý. Je tiež domovom hadov, napríklad anakondy žltej a vodných užoviek, medzi ktorými vyniká užovka obrovská. Na brehoch jazera sa nachádzajú rozsiahle porasty vodných rastlín, najmä z čeľade marantovitých, v ktorých možno pozorovať kapybary močiarne či nutrie riečne.

PodnebieUpraviť

Národný park sa nachádza vo vlhkom tropickom podnebnom pásme, kde sa nevyskytujú obdobia sucha. Zrážky dosahujú ročný priemer 1200 mm a priemerná ročná teplota je 23 °C. V lete môže dosiahnuť až 46 °C, zatiaľ čo v zime nie sú výnimkou nízke teploty. Mrzne však len výnimočne.

Oblasť ovplyvňuje juhoatlantická anticyklóna a tlaková níž juhoamerického kontinentu, ktoré napomáhajú vytváraniu más tropického vzduchu. Kombinácia týchto a atlantických polárnych más určuje zrážkový režim oblasti.

Zrážok zreteľne ubúda v zimnom období. Nárast zrážok nastáva dvakrát za rok, a to v marci, keď prší výrazne viac, a v novembri, keď ide len o mierny nárast.

Takisto treba spomenúť, že národný park sa nachádza v oblasti, kde sa často tvoria tornáda. Ich výskyt však nie je riadne zaznamenaný.

SlužbyUpraviť

Kemping, umyvárne, informačné centrá, miesto na poskytovanie prvej pomoci, parkovisko, miesta na kúpanie. Využiť možno aj náučné chodníky či prechádzky so sprievodcom – strážcom parku. Ubytovanie ponúkajú hotely v mestách Clorinda a Laguna Blanca.

PrístupUpraviť

Po ceste RN 11 sa dá z Formosy (hlavného mesta provincie) dostať do mesta Clorinda. Tam treba odbočiť na cestu RN 86, ktorou sa popri južnej hranici parku dostanete do obce Laguna Naick Neck. Odtiaľ pokračujte 4 km po obecnej ceste. Prídete do rekreačnej oblasti a k strážnej stanici v oblasti Laguna Blanca.

Do parku sa dá dostať aj z mesta Laguna Blanca, ktoré sa nachádza 65 km od Clorindy a prechádza ním cesta RN 86. Obecnou cestou sa po 7 km dostanete k strážnej stanici Estero Poí. Správa parku sídli v meste Laguna Blanca. V rekreačnej oblasti Laguna Blanca je možné kempovať. K dispozícii sú stoly, ohniská a toalety. Začínajú sa tu aj dva náučné chodníky.

  • Chodník k jazeru Laguna Blanca: ide sa po drevených chodníčkoch, z ktorých možno pozorovať kapybary a kajmany žijúce medzi žltými kanami a popínavými rastlinami, ako aj rôzne druhy močiarnych vtákov. Na vode je povolená bezmotorová plavba.

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

Pozri ajUpraviť