Nekalá súťaž je také konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a môže spôsobiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.

Nekalou súťažou je v podstate každá súťažná činnosť, ktorá je v rozpore s poctivými zvyklosťami v obchode a priemysle. Aby mohlo byť nejaké konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

  • Ide o konanie v hospodárskej súťaži - predpokladom súťaže je existencia súťažného vzťahu, teda najmenej dvoch súperiacich podnikateľov. Ide o súperenie podnikateľov v určitej oblasti, ktorého cieľom je predstihnúť iných podnikateľov, a tak získať hospodársky prospech.
  • Je v rozpore s dobrými mravmi - konanie musí byť v rozpore s tradíciami, vybočovať z pravidiel morálky, prípadne môže privodiť ujmu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti alebo zvyklosti.
  • Takéto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom - postačuje, že hrozí vznik ujmy, tá nemusí aj reálne vzniknúť. Ujmou sa rozumie nie len škoda, ale aj nemajetkové zadosťučinenie.
  • Všetky tieto podmienky musia byť splnené. Ak nie je naplnený čo i len jeden znak, nejedná sa o nekalosúťažné konanie.[1]

Formy nekalej súťaže upravuje Obchodný zákonník SR, paragrafy 44 – 52.

Patria sem:

  • klamlivá reklama
  • klamlivé označovanie tovaru a služieb
  • vyvolávanie nebezpečenstva zámeny
  • parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa
  • podplácanie
  • porušovanie obchodného tajomstva
  • ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia
  • šírenie nepravdivých informácií o konkurencii
  • dumping

V prípade, ak nedôjde dobrovoľne k upusteniu od nekalosúťaženého konania a neúspešné bolo aj mimosúdne riešenie (nie je podmienkou pre podanie žaloby na súd), osoba, ktorej práva mali byť porušené alebo ohrozené sa môže ochrany domáhať na súde.

V súdnom konaní musí byť preukázané, že praktiky, na ktoré je poukazované, sú súčasťou hospodárskej súťaže. Tiež, že takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a že konanie porušuje alebo ohrozuje práva iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Tieto tri podmienky musia byť v súdnom konaní preukázané. Zákon nevyžaduje preukázať úmysel rušiteľa. Ide teda o objektívnu zodpovednosť.[2]