Odvážnosť
Odvážnosť, statočnosť (fortitudo), alebo guráž je pevná a stabilná vôľa splniť si svoju poznanú osobnú povinnosť vždy a aj napriek veľkým prekážkam, a teda nevzdať sa sledovania svojho posledného cieľa vytrvať pri poznanom dobre aj v nebezpečenstvách a ťažkostiach.
Preto statočnosť je racionálne uvážené slobodné rozhodnutie podujať sa na prekonávanie poznaných prekážok, na vynaloženie potrebných námah, ktoré sú nevyhnutne spojené s týmto prekonávaním prekážok, a to vždy úmerne hodnote dobra, a dosiahnutie ktoré priamo ide.
To znamená, že ak ide o najvyššie dobrá – statočný človek je pripravený obetovať aj svoj život. Statočnosť nie je popretie strachu, ani nie neprítomnosť strachu. Naopak – statočnosť je rozhodná vôľa a pevné úsilie konať to, čo je potrebné konať, a to aj napriek preciťovanému a poznanému strachu, ba v statočnosti je už obsiahnuté aj rozhodnutie strach v sebe premôcť, prekonať, eliminovať ho. Tento charakter statočnosti Aristoteles vysvetľuje takto: „Statočný človek je neohrozený, ako sa na človeka patrí. Bude sa teda síce báť aj takých nadľudských vecí, ako sa má a ako je rozumné… Lebo statočný človek trpí a koná, ako je rozumné a ako sa patrí.“
Statočnosť sa teda nestotožňuje s opovážlivou smelosťou, príznačnou neuváženým a bezhlavým vrhaním sa do veľkých nebezpečenstiev, a to aj vtedy, keď konanie prípadne nie je ani potrebné, alebo keď je vonkoncom beznádejné, nezmyselné a racionálne neodôvodniteľné, a tobôž nie je identická so siláckou smelosťou, príznačnou veľkými slovami pred konaním a potom zbabelosťou, keď je čas na konanie. Statočnosť doplňujú alebo ju podporujú cnosti: sebadôvera, odvaha, rozvaha v kritických chvíľach, veľkorysosť v podnikaní, veľkodušnosť v stykoch s ľudmi, štedrosť, vytrvalosť aj vtedy, keď činnosť neprináša uspokojenie, keď je neúspešná, trpezlivosť v utrpení, v bolestiach, smútku a v nezdare, stálosť a pevnosť, vernosť, spoľahlivosť atď.
So statočnosťou sú v rozpore vlastnosti: baživosť po sláve a poctách, megalománia, malomyseľnosť, ustrašenosť, zbabelosť, poddávanie sa pocitu menejcennosti, zmäkčilosť a nemiestna krotkosť, ľahostajnosť, lakomstvo, nemiestna ústupčivosť a poddajnosť, siláctvo, sklon k zbytočnému riskovaniu atď. Najťažšími skúškami statočnosti sú tie nebezpečenstvá, v ktorých ide priamo o život, v nebezpečenstvách života, alebo keď ide o najvyššie hodnoty človeka – tu sa prejavuje statočnsoť pevnosťou ducha, pokojom a rozvahou.