Osmanská dynastia

Osmanská dynastia alebo Osmani/Osmania alebo Osmanovci ("osman..." je kodifikovaný tvar; zastarano Osmánska dynastia/Osmáni, Otomanská dynastia/Otoman(ovc)i, zriedkavo zastarano Ottomanská dynastia/Ottoman(ovc)i) vládla v Osmanskej ríši od roku 1281 do roku 1923. Faktickým zakladateľom dynastie bol Osman I. V roku 1383 sa Murad I. ako prvý panovník Osmanskej ríše vyhlásil za sultána. Od roku 1517 sa sultánski panovníci označovali tiež za kalifov.

Osmanská dynastia
Osmanli-nisani.svg
{{{Popis erbu}}}
KrajinaTurecko Osmanská ríša
Materská dynastia{{{Materská dynastia}}}
TitulySultan ul-Mujahidin, Panovník Osmanského domu, Chán chánov, Veľký sultán Anatólie a Rumélie a miest Adrianople a Philipopolis
- Babıali
- Pádišáh
- Osmanský sultán
- Paša
- Bej
- Chán
- Gází
- Caesar
- Şehzade
- Hakan
- Efendi
ZakladateľOsman I.
Mýtický zakladateľ{{{Mýtický zakladateľ}}}
Rok založenia
dynastie
1299
Nástup dynastie
na trón
{{{Nástup dynastie na trón}}}
Zosadenie dynastie
z trónu
1. november 1922
Posledný panovníkMehmed VI.
Posledná hlava dynastie{{{Posledná hlava dynastie}}}
Súčasná hlava dynastieDündar Ali Osman
Štátna príslušnosť{{{Národnosť}}}
Ďalšie vetvy dynastie{{{Vetvy dynastie}}}

BejoviaEdit

SultániEdit

Medzivládie v rokoch 1402 – 1413, kedy prebiehal medzi Bayezidovými synmi boj o nástupníctvo.

Sultáni a kalifoviaEdit

Hlavy Osmanskej dynastie po roku 1924Edit

Poznámka k prepisomEdit

Osmanská turečtina sa zapisovala arabským písmom, ale výslovnosť nebola celkom rovnaká ako výslovnosť spisovnej arabčiny.

Existujú rôzne spôsoby prepisu osmanskej turečtiny do latinky (slovenčiny). Vyššie sú uvedené najprv prepisy opierajúce sa skôr o modernú tureckú latinku, potom nasledujú rôzne bežne používané prepisy, ktoré stoja niekde medzi prepisom opierajúcim sa o tureckú výslovnosť a o arabské písmo, a na záver sú za skratkou "arab." uvedené prepisy mien tak, ako by zneli, keby sa ich zápis chápal ako čisto arabský text (Mená osmanských vládcov sa totiž zvyknú niekedy prepisovať ako keby boli čisto arabské, pozri napr. The Cambridge Illustarted history of the islamic world, str. 308-309).

Turecké mená končiace sa na -d sú podľa niektorých jazykovedcov nesprávne a mali by sa končiť na -t, preto je v zozname vždy uvedená aj možnosť na -d aj možnosť na -t.