Parthenopaios
Parthenopaios (starogr. Παρθενοπαῖоς – Parthenopaios), lat. Parthenopaeus) je v gréckej mytológii syn kalydónského kráľa Meleagra[1] (alebo Meilanióna[2], alebo podľa inej verzie Talaa a Lysimachy[3]) a jeho manželky arkádskej lovkyne Atalanty,[1] jeden zo siedmich vojvodcov z vojny Siedmi proti Tébam.[2]
Počas útoku na Téby bol jedným zo siedmich veliteľov, ktorý útočil so svojim oddielom na jednu zo siedmich mestských brán.[2] Pri útoku sa bránil štítom na ktorom bolo vyobrazenie Sfingy, ktorá drží v pazúroch mŕtveho tébskeho muža. Ale ani jemu, ako aj ostatným veliteľom nepomohla odvaha, lebo v krvavom boji takmer všetci zahynuli. Z veliteľov sa ako jediný zachránil Adrastos.
Na Parthenopaia zhodil z mestských hradieb tébsky obranca Periklymenos obrovský balvan, ktorý ho usmrtil.[4]
O desať rokov neskôr však potomkovia padlých veliteľov, aby svojich otcov pomstili, znova zaútočili na Téby a tentoraz ich takmer bez strát dobyli. Medzi útočníkmi bol aj Parthenopaiov syn Promachos.[5]
Referencie
upraviťZdroje
upraviť- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Parthenopaios na českej Wikipédii.