Paul Scarron
Paul Scarron (* 4. jún 1610, Paríž, Francúzsko – † 6. október 1660, Paríž) bol francúzsky básnik, dramatik a prozaik, predstaviteľ barokovej literatúry.
Paul Scarron | |
francúzsky básnik a prozaik | |
Narodenie | 4. júl 1610 Paríž, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 6. október 1660 (50 rokov) Paríž, Francúzsko |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Paul Scarron (plné texty diel autora) |
Commons | Paul Scarron |
Život
upraviťNarodil sa v roku 1610 do úradníckej rodiny, ktorá bola povýšená do šľachtického stavu. Bol siedmym dieťaťom Paula Scarrona (zvaného L'Apostre /teda Apoštol/), pána z Beauvais a z La Guespière, ktorý bol prísediacim parížskeho parlamentu (súdneho dvora), a jeho ženy Gabrielle Goguetovej.
V rokoch 1632 – 1640 žil v meste Le Mans na dvore tamojšieho biskupa Charlesa de Beaumanoira. Bol známy ako veľký vtipkár a autor príležitostných veršov. V roku 1638 ochorel na ťažký reumatizmus (prípadne na tuberkulózu chrbtice), ktorý ho postupne urobil imobilným. Podľa tradovanej legendy sa to stalo v čase karnevalu, počas ktorého sa nahý Scarron polial medom, vyváľal v perí a napokon skočil do chladnej rieky. Od tých čias sa mohol pohybovať len na vozíčku, jeho telo sa postupne krivilo a nohy nemohol ovládať. Scarron trpel veľkými bolesťami, ktoré zmierňoval značnými dávkami ópia, ale ani tie mu nepomáhali.
V roku 1643 začal písať svoje básne, komédie a novely, ktorými si získal značnú popularitu. Žil v Paríži, kde mal niekoľkých dobrodincov, ktorí mu pomáhali finančne, ale aj v presadení jeho diel do divadiel. V roku 1652 si zobral za manželku 16-ročnú sirotu Françoise d'Aubigné (1635 – 1719), vnučku spisovateľa Agrippu d'Aubigné (1552 – 1630). Françoise sa po jeho smrti stala milenkou a od roku 1683 manželkou kráľa Ľudovíta XIV. (známejšia bola pod titulom madame de Maintenon, prípadne markíza de Maintenon).
Scarron zomrel v roku 1660 a bol pochovaný v parížskom chráme Saint-Gervais. Sám si zložil epitaf, ktorý sa stal slávnym:
- Celui qui cy maintenant dort
- Fit plus de pitié que d'envie,
- Et souffrit mille fois la mort
- Avant que de perdre la vie.
- Passant, ne fais ici de bruit
- Garde bien que tu ne l'éveilles:
- Car voici la première nuit
- Que le pauvre Scarron sommeille.
Vo voľnom preklade:
- Ten, ktorého telo leží tu,
- budil skôr súcit ako závisť.
- Tisíckrát pretrpel smrť svoju,
- kým koniec žitia ráčil prísť.
- Pútnik, nerob tu hluku moc,
- nech sa spiaci neprebudí,
- pretože toto je prvá noc,
- kedy chudák Scarron spí a sní.
Dielo
upraviťPaul Scarron je predstaviteľom francúzskej barokovej literatúry. Písal príležitostné burleskné verše, divadelné hry a novely, ktoré sa stali námetom pre divadelné hry iných autorov (napríklad aj pre Molièrove hry). Sám čerpal z diel starších autorov, najmä španielskych (čo bolo v jeho dobe bežným javom). Známe boli najmä jeho Nouvelles tragi-comiques (Tragikomické novely, 1655 – 1657). Jeho nedokončené dielo Le Roman comique (prvý diel vyšiel v roku 1651, druhý v roku 1657; slovensky vydané pod názvom Komedianti) zobrazuje rôzne komické príhody hereckej kočovnej skupiny hosťujúcej v meste Le Mans. Román obsahuje množstvo žartovných scén, ktorých humor je niekedy hrubý až nízky (častým motívom sú krčmové bitky, malé i veľké podvody, obžerstvo a nevera, zámeny osôb). Jeho obsah bol satirickou reakciou na vyumelkované romány s patetickými scénami a sentimentálnymi hrdinami, ktoré boli v 40-tych a 50-tych rokoch veľmi obľúbené (najmä medzi vzdelanými ženami, tzv. preciózkami). Scarron napísal aj niekoľkých burleskných komédií ako napríklad: Jodelet ou le Maître valet (Jodelet alebo vrchný lokaj, 1645), L'Héritier Ridicule (Šťastný dedič, 1650), Don Japhet d'Arménie (Don Jafet z Arménska, 1653), L'Écolier de Salamanque (Učenec zo Salamanky, 1654) alebo Le Prince corsaire (Princ korzárom, 1658). Niektoré z nich sa hrali aj pred samotným kráľom Ľudovítom XIV., ale populárne boli najmä medzi obyčajnými divákmi parížskych divadiel.
Literatúra
upraviť- SCARRON Paul. In: JURÍČEK, Ján, ed. et al. Encyklopédia spisovateľov sveta. 3. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1987. 648 s. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) S. 486.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Scarron