Pedro Almodóvar (kniha)
Petro Almodóvar je slovenská monografia, ktorú v roku 2005 vydal Slovenský filmový ústav a Asociácia slovenských filmových klubov. Jej autorkami sú Petra Hanáková a Viktória Matáková. Vyšla v edícií Camera Obscura a má 303 strán.
Recenzie a hodnotenia upraviť
Slovenská filmová kritička Mária Ferenčuhová v recenzii pre Knihy a spoločnosť píše: „Viktória Matáková sa síce zameriava prevažne na autobiografické údaje o živote a práci režiséra, načrtnutie historického kontextu španielskej kinematografie a na chronologicky usporiadané komentáre jednotlivých filmov, zatiaľ čo Petra Hanáková k režisérovi a jeho filmom pristupuje syntetickejšie (rozoberá témy, rekurentné motivické i štylistické prvky, čo dokazuje textúra jej podkapitoly), v konečnom dôsledku sa však obe autorky dopracúvajú k veľmi podobným zisteniam.“[1]
Ferenčuhová prirovnáva Matákovú k maratónkyni a Hanákovú k šprintérke. Matáková postupuje síce poctivo, ale občas príliš deskripktívne. Hanáková si z filmov režiséra vyberá to najpríznačnejšie, presne to pomenuje a rozanalyzuje. Pričom mnoho informácií je zdvojených.
„Odhliadnuc od problému-neproblému dvojautorstva kniha spĺňa svoj účel. Vydaná v koprodukcii s Asociáciou slovenských filmových klubov, s filmografickými a bibliografickými údajmi a s výborným výberom fotografií z filmov, je totiž jednoznačne bohatým informačným zdrojom pre aktuálnych i budúcich divákov Almodovárových filmov. Napokon, nevenuje sa iba Almodóvarovi, ale siaha za hranice režisérovej tvorby, objasňuje kontext i podstatu madridského kultúrneho hnutia Movida, ale postmoderných východísk súčasnej európskej a svetovej kinematografie,“[1] uzatvára Ferenčuhová.
Ildikó Pongó v recenzii s názvom „Značka ´Almodóvar´“ pre Film.sk charakterizuje Matákovej časť ako veľmi detailnú analýzu a ocení viacero aspektov:. „Sleduje, za akých podmienok tieto snímky vznikali, ako ich prijímala kritika a diváci, pričom prízvukuje odlišnosť prijímania jeho diela v zahraničí a doma. Matáková si všíma premeny autorského rukopisu, jeho stávanie sa „značkou“, pojmom. Jej analýzu sa pritom do veľkej miery orientujú na detailnú charakterizáciu postáv, ktoré v Almodovárových filmoch akoby často žili v nesprávnom tele a preto sa sexualita stáva neoddeliteľnou súčasťou režisérovho diela. Autorka popisuje vzťahy medzi jednotlivými postavami, čo vzhľadom na komplikovanosť dejových línií nie je jednoduchá úloha. Všíma si tiež ako sa Almodóvarove životné skúsenosti – napríklad fakt, že vyrastal v silne ženskom kolektíve alebo prísna katolícka výchova na internáte – odzrkadľujú v jeho tvorbe.“[[2]
K Hanákovej spôsobu práce sa vyjadrí len v stručnosti: „Hanákovej záverečná ahistorická esej je skôr interpretačného charakteru. Režisérovo dielo sa snaží uchopiť z hľadísk ako žáner, postavy, topos, téma a podobne.“[2]
Recenziu uzatvára uistením, že kniha si svojho čitateľa nájde, nakoľko Almodóvar je pojmom a značkou aj na Slovensku.