Otvoriť hlavné menu

Petros Mauromichalis

Petos Mauromichalis, známy hlavne pod menom Petrobey Mauromichalis (* 1765 – † 1848, Atény), bol bohatý peloponézsky grécky kočabaši a jeden z najvýznamnejších generálov v Gréckej vojne za nezávislosť.

Petros Mauromichalis
jeden z najvýznamnejších generálov v Gréckej vojne za nezávislosť
jeden z najvýznamnejších generálov v Gréckej vojne za nezávislosť
Narodenie1765
Úmrtie1848
Atény
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Petros Mauromichalis
Socha Petrobeya Mauromichalisa v Areopoli

PôvodUpraviť

Rodina Mauromichalisovcov patrila k najvýznamnejším rodom na Peloponéze. Pochádzala z južnej časti, z polostrova Mani, ktorý bol známy ako kraj obývaný krutými bojovníkmi. Gréci z Mani sú potomkovia starovekých Sparťanov a sú známy svojou krutou vendettou a neustálymi bojmi medzi rodinami. Existujú dve teórie o pôvode Mauromichalisovcov. Podľa prvej pochádza meno Mauromichalis od nájdenej siroty, chlapca, ktorému dali meno Michalis a prezývku Mauros (Čierny). Podľa inej teórie sem prvý Mauromichalis prišiel v 14. stor. z Východnej Trácie, ktorú dobyli Turci. Tu, v Mani sa následne Mauromichalisovci pomiešali s vplyvnými rodmi a usadili sa v tradičnej opevnenej maniótskej dedine Limeni. Mauromichalisovci boli bohatí vlastníci pôdy v neustálom bojovom konflikte s Turkami.

ŽivotopisUpraviť

Kvôli bojom s Turkami bol Petros nútený odísť na Iónske ostrovy, ktoré patrili Francúzsku. Pôsobil vo francúzskej armáde a bol blízkym priateľom Napoleona Bonaparte, ktorého chcel presvedčiť, aby oslobodil Grécko. V roku 1814, po neustálych revolúciách Maniotov, sa sultán rozhodol udeliť kraju Mani autonómiu a tak situáciu upokojiť. Za vládcu Mani, v hodnosti beya určil sultán práve Petrosa Mauromichalisa, ktorý sa stal známy pod menom Petrobey. Napriek pocty zo strany Turkov sa Mauromichalis spojil s ostatnými peloponézskymi gréckymi bojovníkmi a kočabašmi proti Turkom. Vstúpil aj do tajnej gréckej protiosmanskej spoločnosti Filiki Eteria. V roku 1821 vypukla Grécka národná revolúcia proti Turkom. Petrobey sa do nej okamžite zapojil a so svojimi Maniotmi dobyl mesto Kalamata. Následne sa stal vodca tzv. mesénskej gerúzie, teda akejsi regionálnej vlády. Neskôr sa stal vodca Peloponézskej gerúzie, teda de facto vládcom celého Peloponézu. Spoločne s hlavným generálom Theodorom Kolokotronisom sa zaslúžil o dobytie hlavného mesta tureckého správcu Peloponézu, Tripolitsu, ako aj o dobytie mesta Argos a obranu Mesolongi. Významní generáli vo vojne boli aj Petrobeyovi synovia Ilias a Ioannis.

Po oslobodení Grécka v roku 1830 sa vlády nad krajinou ujal gróf Ioannis Kappodistrias, Petros Mauromichalis sa stal členom gréckeho parlamentu, ale nesúhlasil s politikou Kappodistriasa, ktorý chcel vytvoriť moderný štát, čo by oslabilo pozíciu bohatých rodín kočabašiov, teda aj Mauromichalisa. Tak Petrosov brat Tzannis Mauromichalis vyprovokoval v Mani protivládne povstanie, ktoré však bolo potlačené a Kappodistrias zatkol ako aj Tzannisa, tak aj jeho brata Petrosa Mauromichalisa. Podľa tradícii Maniotov, musel jeho ďalší brat Konstantinos Mauromichalis svoju rodinu pomstiť. To urobil aj so svojim synom Jeorjom, keď spoločne zastrelili Kappodistriasa v Nafpliu, načo ich však hneď zabili. Sám Petros však vraždu odsúdil a keď sa gréckym kráľom stal bavorský šľachtic Otto, Petros sa stal viceprezidentom parlamentu. Zomrel v Aténach v roku 1848.

ZdrojUpraviť

  • Αγαπητός Σ. Αγαπητός (1877). "Οι Ένδοξοι Έλληνες του 1821, ή Οι Πρωταγωνισταί της Ελλάδος.