Portál:20. storočie/Dokument/1
| „ | O sebe opeť píšem málo. Oj nepovažujte to, drahá moja pani, za nedostatok dôvery. Nie! Práve, že ste mi tak nevýslovne blízka, práve, že s celou dušou Vás milujem, práve preto som tak málo sdielny. Život môj plný je ťažkého zápasu; nuž dovoľte bych len vtedy pootvoril okienko mojej duše, keď ju ožiaruje teplý lúč klidu a radosti. S biedou sa nikdy nedelím so svojimi rodičmi a že Vy vedľa nich ste umiestnená v mojom srdci, to iste cítite.
No nemajte starosť. Energia moja vzrostlá tým postupom, akým sa vyskytujú prekážky. Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Vrele pozdravujem pana profesora a Vaše detičky jako i Vás, milovaná matinko, a snažne Vás prosim, nezapomínajte nikdy na Vašeho Milana |
“ |
| – Milan Rastislav Štefánik v liste Ludmile Vrchlickej, matke jeho bývalej priateľky (Paríž, 3. február 1905) pozri celý dokument | ||