Prekliati básnici
Prekliati básnici je voľne používané označenie pre niektorých spoločensky vykorenených básnikov vo Francúzsku v 2. polovici 19. storočia, ako aj (pôvodne) názov rovnomenného súboru básnických podobizní od Paula Verlaina.[1]
Dielo upraviť
Paul Verlaine vydal v roku 1884 a 1888 útlu knižku Prekliati básnici, súbor kritických esejí o francúzskych básnikoch, v tom čase nedocenených a takmer neznámych.[1] Nazval ich prekliatymi vychádzajúc z romantickej koncepcie, že každého básnika, ktorý svojím dielom prevyšuje ostatných, stihne kliatba. Títo prekliati básnici sa vyčlenili zo spoločnosti, verili iba vlastnému snu a odmietali vyšliapané chodníčky poézie. Títo básnici vidia sami seba ako asociálne zjavy. Uvedomujú si, že svojím dielom urýchľujú rozpad už aj tak rozkolísanej a dezorganizovanej spoločnosti.[2]
Kniha je venovaná:
- Villiersovi de l'Isle-Adam
- Marceline Desbordes-Valmorovej
- Stéphanovi Mallarmému
- Arthurovi Rimbaudovi
- Tristanovi Corbièrovi.
Jednu stať venuje aj vlastnej tvorbe, je uvedená pseudonymom „Chudák Lelian“, je to anagram jeho mena.[3]
Básnici upraviť
Referencie upraviť
- ↑ a b LAUSANNE, Université de. Anthologie des poètes maudits des littératures nationales francophones [online]. http://www.fabula.org, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ HIRSCH, Edward. A poet's glossary. Boston : [s.n.], 2014. Dostupné online. ISBN 978-0-15-101195-7. S. 465.
- ↑ French women poets of nine centuries : the distaff and the pen. Baltimore : [s.n.], 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-8804-5. S. 1077.
- ↑ BOUSENNA, Youness. François Villon, le premier poète maudit [online]. PHILITT, 2017-04-25, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online. (po francúzsky)