Prokné
O rovnomennej planétke pozri 194 Prokne.Prokné alebo Prokna (starogr. Πρόκνη – Prokné, lat. Procne) je v gréckej mytológii dcéra aténskeho kráľa Pandióna I.[1] a jeho manželky Zeuxippy.[2]
Aténsky kráľ Pandión mal dve dcéry, Proknu a Filomélu a synov Erechthea a Bouta.[2]
Keď trácky kráľ Téreus zachránil obliehané Atény, aténsky kráľ Pandión mu z vďaky dal svoju dcéru Proknu za manželku.[1] Prokné potom odišla s manželom do Trákie, kde mu porodila syna Itya.[3][2]
Po piatich rokoch manželstva Prokné vyslovila želanie, že by rada videla svoju sestru Filomélu. Téreus nebol proti a sľúbil jej, že ju onedlho privedie. Keď po príchode do Atén vstúpil do paláca a zazrel Filomélu, ktorá od posledného stretnutia vyrástla na krásnu dievčinu, okamžite sa do nej zaľúbil. Téreus sa počas spiatočnej cesty na lodi v prítomnosti Filomény ešte ovládol, ale len čo pristáli pri brehoch Trákie, odviedol ju do hustého lesa a pokúsil sa jej zmocniť. Prokné sa mu však ubránila a on aby si vynútil jej povoľnosť, zatvoril ju do osamelej chatrče. Filomélu ale väzenie nezlomilo a vykričala mu, že nebude mlčať. Téreus jej nato z obavy, že to urobí, vyrezal jazyk.[2][3]
Filoméla si však našla spôsob ako to sestre oznámiť. V chatrči našla vlnu a vytkala ňou správu o svojom osude na závoj a pri najbližšej vhodnej príležitosti správu poslala svojej sestre. Prokné potom tajne odviedla Filomélu do paláca a spoločne pripravili Téreovi strašnú pomstu. Prokné zabila syna Itya a pripravila z neho manželovi večeru. Keď sa Téreus navečeral, prezradila mu čo jedol. Zhrozený Téreus sa s vytaseným mečom vrhol na Proknu, ale v tej chvíli ho najvyšší boh Zeus ako aj Proknu a Filomélu za tento hrozný skutok zbavil ľudskej podoby.[4][2][3]
Filomélu premenil na lastovičku, Proknu na slávika, ktorému navždy ostala červená škvrna na hrudi od krvi a Térea zmenil na dudka, ktorého chochol pripomína chochol z jeho prilby.[2][3]
Keď sa Pandión o tomto nešťastí neskôr dozvedel, utrápil sa žiaľom až k smrti.[5]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny II.. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 122.
- ↑ a b c d e f Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,8.
- ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 444.
- ↑ Hyginus, Fabulae 45.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 351.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prokné
