Rad slávy
Rad slávy (rus. Орден Славы), bol zriadený 8. novembra 1943 a udeľoval sa za zásluhy v bojoch druhej svetovej vojny, pričom mal presne vymedzené podmienky udelenia. Udeľoval sa v troch stupňoch postupne od najnižšieho po najvyšší. Bol náhradou za cársky Rad sv. Juraja, z ktorého prevzal charakteristickú oranžovo-čiernu pásikavú stužku - tzv. georgievskú stužku.
Rad slávy | |
I. stupeň | |
II. stupeň | |
Názov v pôvodnom jazyku | Орден Славы |
Štát | Sovietsky zväz |
Druh | rad |
Status | neudeľuje sa |
Štatistika | |
Vzhľad | zlato, striebro |
Dátum vzniku | 8. november 1943 |
Prvýkrát udelené | 28. november 1943 |
Počet udelení | I. stupeň: 2582 II. stupeň 46 000 III. stupeň: asi 1 000 000
|
Prvý stupeň bol zlatý, druhý a tretí boli zo striebra, pričom druhý stupeň mal pozlátenú strednú časť. Tretí stupeň získalo asi 1 milión ľudí, druhý 46 tisíc. Prvý stupeň a teda aj obidva nižšie získalo 2582 ľudí. Tí, čo získali všetky tri stupne radu slávy, boli označovaní ako plný nositeľ radu slávy (polnyj kavaler ordenov slavy) a boli považovaní za rovnocenní Hrdinom Sovietskeho zväzu. Len štyria ľudia získali zároveň všetky tri stupne Radu slávy a titul Hrdina ZSSR. Bol to vojnový letec I. G. Dračenko, delostrelci A. V. Aljošin a N. I. Kuznecov a príslušník námornej pechoty P. Ch. Dubinda. Všetky tri stupne Radu slávy získali aj 4 ženy: palubná strelkyňa a radistka N. A. Žurkina, ostreľovačka N. P. Petrova, guľometníčka D. Staneliene a zdravotníčka M. S. Nozdračova (rod. Nečepročkova).
Rad bol po prvýkrát udelený ženistovi slobodníkovi M. P. Piteninovi 28. novembra 1943, za odmínovanie cesty k nepriateľským zákopom a krytie ústupu ženijnej jednotky, pri ktorom zlikvidoval 5 nepriateľských vojakov.
Prvým plným nositeľom Radu slávy bol seržant N. A. Zaletov, ktorý získal prvý stupeň radu pri bojoch o Pulkovo (pri Leningrade), kde sa so svojou jednotkou prebil do nepriateľských zákopov a sám pri tom zlikvidoval 10 nepriateľov.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rad slávy