Rajkovov dom
Rajkovov dom (bulh. Райковата къща – Rajkovata kăšta)[1][2][3][4][5][6][7][8] je dom z polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.[3][4][5][6][7][8]
| Rajkovov dom (Райковата къща) | |
| obrodenecký dom | |
 celkový pohľad na budovu z juhovýchodu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Gabrovo |
| Okres | Triavna |
| Mesto | Triavna |
| Súradnice | 42°52′00.4″S 25°29′24.8″V / 42,866778°S 25,490222°V |
| Autor | Dimităr Sergiuv |
| Štýl | trevnenský typ obrodeneckého domu |
| Vznik | 1846 |
| Otvorenie múzea | 1967 |
| Stav | zachovalý, reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Raikov House, Tryavna | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky[3][2][1][4][8] národného významu[2][1][4][8] Dom je jedným z desiatich objektov trevnenského Špecializovaného múzea rezbárskeho a zografského umenia.[9]
Je rodným domom[10][3][8][7][5] jedného z priekopníkov chémie v Bulharsku[3] a prvého bulharského profesora organickej chémie,[8][10][5] Penča Rajkova.[3][8][10][7][5] Dom je veľkolepým predstaviteľom bulharskej obrodeneckej architektúry[8] a je považovaný za jeden z najkrajších neskoro obrodeneckých trevnenských domov.[7]
Lokalita upraviť
Rajkovov dom sa nachádza v historickej časti mesta Triavna na ulici „Prof. Penčo Rajkov“ (bulh. улица „Проф. Пенчо Райков“, doslova ulica profesora Penča Rajkova) č. 1.[4][10][4] Leží v susedstve budovy Slavejkovovej školy.[8]
Dejiny upraviť
Dom bol postavený v roku 1846,[3][10][4][5] čo potvrdzuje nápis na jednom zo stĺpov v priestore čardaku.[8][4] Bol postavený pre potreby trevnenského kupca Nikolu Rajkova, ktorý výstavbou poveril trevnenského architekta Dimităra Sergiuva.[10][4]
V roku 1864[4] sa v dome narodil tzv. patriarcha bulharskej chémie, profesor Penčo Rajkov.[7][4]
V roku 1967 stavba získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu[2][4][1] a v tom istom roku bolo v dome otvorené múzeum.[7] V roku 1969 prebehli na dome reštauračné práce. V roku 1974 bol na fasádu domu osadený bronzový reliéf zobrazujúci tvár profesora Penča Rajkova.[4]
Charakteristika upraviť
Autorom domu je významný trevnenský staviteľský majster Dimităr Sergiuv,[3][8][4][5] pričom dom je jedným vrcholných príkladov jeho tvorby.[4]
Architektonicky je dom predstaviteľom trevnenského typu horského obrodeneckého domu[3][4] a typickým príkladom trevnenskej architektonickej školy.[10] Vnútorné usporiadanie je však typovo riešené ako v mestských symetrických domoch postavených v štýle bulharského obrodeneckého neobaroka.[3] Zahnuté schodiská pri obidvoch vchodoch do budovy, ako aj alafrangy v miestnostiach, čerpajú naopak inšpiráciu v dome plovdivského typu.[4]
Predstavuje neskoro obrodenecký typ obytného domu.[4]
Celkový opis upraviť
Dom je dvojposchodový. Skladá sa z prízemia a obytného nadzemného poschodia.[4] Steny fasády sa v priestore rohových miestností na nadzemnom poschodí arkierovo rozširujú.[3] Arkiere sú podopreté drevenými konzolami.[3] Prízemie je masívne a kamenné, vďaka čomu poskytuje dobrý základ pre arkierovo sa rozširujúce nadzemné obytné poschodie.[4] Nadzemné poschodie pozostáva z konštrukcie z drevených trámov, medzi ktorými sa nachádza výplň.[3] Poschodia sú spojené vnútorným schodiskom.[4] Fasády domu sú omietnuté bielou omietkou a rámované drevenými doskami. Okná sú vyzdobené dreveným dekoratívným rámovaním.[3] Strecha domu je valbová.[4]
V prízemí a na nadzemnom poschodí sa nachádzajú centrálne umiestnené zatvorené salóny, ktoré sú v prípade Rajkovovho domu tvorené čardakmi (priestor pred miestnosťami v obrodeneckých domoch). Okolo čardakov sa symetricky rozprestierajú jednotlivé miestnosti. V prízemnej časti domu sa nachádza ďukian (druh obchodu so skladom v bulharských obrodeneckých domoch) a ďalších päť miestností. Na nadzemnom poschodí domu sa nachádza celkovo osem miestností. Všetky majú drevené stropy tvorené doskami. V stenách miestností sa nachádzajú tzv. alafrangy.[3][5] Drevené stropy sú zdobené drevorezbou.[5]
Pod domom sa nachádza maaza (skladová miestnosť) s tečúcou vodou, ktorá sa používala pre potreby rodiny.[4]
Prízemné poschodie upraviť
V prízemnej časti domu dominuje ďukian. Okrem spojenia s čardakom má veľké dvere smerom do ulice a vyznačuje sa aj veľkými (pre Triavnu typickými) naklonenými okenicami výkladu. Okrem ďukianu sa v prízemnej časti nachádzajú ešte dve hlavné veľké miestnosti, ktorými sú tzv. kăšti (druh veľkej obytnej miestnosti s ohniskom v bulharských obrodeneckých domoch) a tzv. soba (spálňa) a dve malé miestnosti.[4]
Nadzemné obytné poschodie upraviť
Prístup do obytných miestností je situovaný z priestoru čardaku, ktorý je spojený s prízemím pomocou dreveného schodiska. Časť čardaku je zatvorená a v letných mesiacoch sa využívala ako miestnosť na spanie.[5][4] Všetky miestnosti na poschodí sa rozprestierajú okolo čardaku. Sú však zároveň vzájomne prepojené dverami. Okná miestností sa nachádzajú predovšetkým vo fasáde domu obrátenej smerom do ulice, v priestore obrátenom do dvora zaujíma väčšinu priestoru čardak.[4] Zaujímavosťou sú miestnosti, ktoré boli spôsobom svojho využitia v tom čase novinkou – oddelená detská izba a rodičovská izba.[5]
Múzeum Rajkovov dom upraviť
Múzeum Rajkovov dom (bulh. Музей Райковата къща – Muzej Rajkovata kăšta)[10] bolo v dome otvorené v roku 1967.[7]
Múzeum predstavuje etnografickú expozíciu trevnenského Špecializovaného múzea.[3][8]
Expozícia predstavuje najmä život mestského obyvateľstva v priebehu konca 19. a na začiatku 20. storočia.[10][7][4] Ďalšia časť expozície sa venuje životnému štýlu v Triavne a okolí v priebehu druhej polovice 19. storočia. Od roku 2014 sa v múzeu nachádza aj dokumentárna expozícia venovaná životu a dielu profesora Penča Rajkova.[4]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany upraviť
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu,[1][2][4][8]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota stavby[1][2]
Celý názov na zozname kultúrnych pamiatok: Rajkovata kăšta s dvora i ogradata (bulh. Райковата къща с двора и оградата, doslovne: Rajkovov dom s dvorom a ohradením)[1]
Galéria upraviť
-
celkový pohľad na budovu z východu -
celkový pohľad na budovu zo severovýchodu -
celkový pohľad na budovu z juhozápadu -
celkový pohľad na budovu z juhu -
pohľad na južnú fasádu budovy -
pohľad na východnú fasádu budovy -
pohľad na severnú fasádu budovy -
pohľad na západnú fasádu budovy -
pohľad do dvora
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-11-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g Регистри | Община Трявна [online]. tryavna.bg, 2017-06-26, [cit. 2023-07-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 9. PAN – REM. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-31-9. S. 3673 – 3674.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 21 – 24.
- ↑ a b c d e f g h i j k BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 13.
- ↑ a b BONEVA, Ivanka. Triavna. Sofia : Izdatelstvo na otečestvenija front, 1982. 312 s. ISBN 9531412411 Chybné ISBN. S. 247 – 248.
- ↑ a b c d e f g h i DIMITROVA, Irina; GORANOVA, Lidija. 50 godini – Specializiran muzej za rezbarsko i zografsko izkustvo – gr. Triavna – Bibliografija. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2013. 100 s. ISBN 978-954-579-977-8. S. 4.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 16.
- ↑ Сайтът на Българските музеи [online]. museology.bg, [cit. 2023-11-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i Специализиран музей Трявна. Райковата къща [online]. tryavna-museum.eu, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rajkovov dom
