Redaktor:Eva Ryza Ing/pieskovisko


Spisovateľ, učiteľ, evanjelizátor a duchovný poradca. Je členom Spolku slovenských spisovateľov (SSS) od roku 2017.

Narodil sa 24. februára 1970 v Piešťanoch. Pokrstený 3. marca toho istého roku. Počas rokov 2000 – 2005 študoval na katolíckej teologickej fakulte UK v Bratislave - RKCMBF. Štáne skúšky z anglického a nemeckého jazyka C1 zložil v Nitre v rokoch 2007 a 2008. Pokračoval postgraduálnym štúdiom teológie, ktoré ukončil v roku 2010 na Katedre biblických vied získaním licencie na učenie katolíckej náuky - licenciát. V rokoch 2018-19 študoval na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Kandidoval vo voľbách v roku 2020 do Národnej rady SR, lebo nechcel zostať ľahostajný v kultúrno-etických otázkach. Vedúci Spoločenstva Živá voda (založené v marci 2000). V rokoch 2002-2012 redigoval časopis Živý prameň (šéfredaktor). Slúžil na kresťanskom festivale CampFest ako hlavný poradca v rokoch 2014 a 2015. V r. 2015 podnikol 1. misijnú cestu do východnej Afriky – do Ugandy. Prišiel kázať Božie slovo tamojším kresťanom na hranicu s Kongom. Po pozvaní z Nadácie Učenia Božieho slova absolvoval 2. misijnú cestu do Ázie – do moslimského Pakistanu v roku 2016. Tretia misijná cesta viedla do Indie (2019), do štátu Andra Pradeš. Kázania mal v angličtine prekladané do jazyka telugu. Denník z misie sa pripravuje.

Účinkoval na akciách: Festival mladých rodín v Trnave: vyučovnie pre manželov, celoslovenské stretnutie tešiteľov BSJ vo Zvolene, Národný týždeň manželstva v Zákamennom, „Hosť na Katolíckej univerzite” v Ružomberku, Lúmen rodiny v Lipt. Osade, Modlitby za uzdravenie: svedectvá v Hlohovci a Beckove, Zatiahni na hlbinu: evanjelizácia v Dolnej Krupej a Boleráze, Biblický deň v Nitrici, misijné prednášky v Quo Vadis v Bratislave,

▶ LITERÁRNE ZAČIATKY upraviť

Písaniu sa venuje od strednej školy. Na gymnáziu, ktoré navštevoval v rokoch 1984 až 1988, ho neobyčajne zaujal nevšedný a výnimočný zjav vo svete literatúry – ruský realistický spisovateľ F. M. Dostojevskij. Tu aj začína jeho záujem o literatúru a sám začína tvoriť. Dielo a pohnutý život naplnený zápasom a utrpením tohto spisovateľa, plného súcitu voči svojim blízkym a nezvyčajne hlbokého ponoru do psychiky postáv mladému, hľadajúcemu človeku predstavila a po prvý raz ho doň uviedla mladá učiteľka ruského jazyka a literatúry Anna Škarbová. Tu na gymnáziu na podnet učiteľky slovenského jazyka a literatúry a zakladateľky literárneho krúžku Ivana Krasku Margity Vavrovej píše prvé verzie svojich troch poviedok List na kríži (1987), Svedomie (1987) a Izmael (1988). Poviedka List na kríži bola vybratá do zborníka literárnych prác študentov ústavu Jar 1988/89.

V roku 1993 nastupuje na prezenčnú vojenskú službu. Po návrate domov sa rodí myšlienka a plány na napísanie veľkého dvojdielneho románu. Jeho prvá verzia bola ukončená v roku 1999. Román Zápisky nevojaka sa pripravuje na vydanie v roku 2022.

Debutoval poviedkou List na kríži v americkom krajanskom časopise Jednota (Middletown, Pensylvania) v roku 1994, keď predtým (od roku 1990) prispieval najmä do národne orientovanej tlače. Po prvej poviedke nasledovali v tom istom časopise ďalšie: Svedomie (1994), Blázon (1995), Vášnivý čitateľ (1996) a Cesta vlakom (1997). Poviedka Izmael bola po prvý raz publikovaná na internete v roku 1998 na serveri Slovenského virtuálneho kníhkupectva.

Nasledovala poviedka Starý dlh, ktorá vyšla po prvý raz v časopise Nahlas v roku 2000 a poviedky zo života bezdomovcov Čierny blondín (1998) a Odpustenie, ktorá vyšla v časopise Zrno v roku 2001. V roku 2017 vyšli krátke útvary v zbierke poviedok Život nie je ľahký.

▶ DUCHOVNÁ CESTA upraviť

Sviatosť kresťanskej dospelosti prijal 19. septembra 1982 vo Veľkých Chrašťanoch, tajne sa pripravujúc na fare kňaza Jána Pristača. Prijal pečať Ducha Svätého vkladaním rúk biskupa Cirkvi Júliusa Gábriša. Jeho birmovný otec bol Amselm Stanislav, FSC, misionár – učiteľ v Izraeli (Jeruzalem). Prijal meno evanjelizátora Írska – Patrik.

Absolvoval letnú evanjelizačnú školu v Bratislave roku 1999. V lete 2000 absolvoval dvojmesačný pobyt na anglickom vidieku – v kraji Cottswold, Boh ho povolal do kresťanskej komunity House of the Open Door s programom DTC (Discipleship Training Course), neskôr CRC – Cross-Roads Community.

Predtým v marci 2000 založil spolu s Martinou Kališovou otvorené modlitbové Spoločenstvo Živá voda (chvály, modlitby, biblické vyučovanie), ktorého formáciou prešlo okolo 80 ľudí. Je jeho vedúcim. Vydávali občasník Živý prameň. Spoločenstvo robilo evanjelizácie a duchovné obnovy na pozvanie.

Pomazaný olejom na službu duchovného poradenstva bol 30. júla 2014 kňazom Jánom Bucom. Slúžil na kresťanskom mládežníckom festivale CampFest ako hlavný poradca v rokoch 2014 a 2015. Službe duchovného poradenstva sa venuje dlhodobo.

Na poli teológie sa venoval židovským koreňom kresťanskej viery, svoje výskumy v tejto oblasti publikoval v knihách Sviatky Boha 1 (2016, Pascha - Pesah, Šavuot, Sukot) a Sviatky Pána 2 (2020, Roš ha-Šana, Jom Kipur, Chanuka a Purim). Spisovateľ v nich reaguje na veľký záujem o korene kresťanskej kultúry. V knihe sa popisujú podrobnosti jednotlivých sviatkov a ich zavŕšenie. V duhej knihe autor kladie otázku, či sa Ježiš Kristus nenarodil na sviatok Chanuky a teda prvý sviatok Vianoc 25. decembra nepripadol na 25. kisleva?

▶ MISIJNÉ CESTY A ČINNOSŤ upraviť

V roku 2015 absolvoval 1. misijnú cestu do Afriky – do Ugandy. Prišiel kázať Božie slovo, vyučovania prekladali z angličtiny do jazyka lukonzo. Z tejto cesty vznikla kniha Toto je skutočná Afrika (2016). V nasledujúcom roku prijal pozvanie z mimovládnej organizácie Learning the Word of God Foundation (Nadácia učenia Božieho slova) a absolvoval 2. misijnú cestu medzi chudobných kresťanov do Ázie – do moslimského Pakistanu (kniha: Život kresťana u moslimov v Ázii (2018), pojednáva o strete islamu a kresťanstva). Kázania mal v angličtine a prekladali ich do jazyku pandžábí (Urdu). Tretia misijná cesta ho zaviedla medzi kresťanov do Indie (štát Andra Pradeš) na pobrežie Bengálskeho zálivu. Jeho homílie a príhovory prekladali do jazyka telugu. So skúsenosťami z misijných ciest sa delí na prezentáciách na rôznych miestach Slovenska i v médiách (napríklad v Slovenskom rozhlase, rádiu Lúmen, Rádio Mária a v Slovenskej televízii).

Je autorom desiatich kníh, vrátane kníh príbehov Život v Božom požehnaní (2014, 2. vyd. 2021) a Život v Božej moci (2019)[1]. Bloguje na platformách mojakomunita.sk a postoj.sk, publikoval články a literárne diela v časopisoch Jednota – The Union (USA), Viera a Život, Katolícke noviny, Nahlas, Posol, Slovo medzi nami, Zrno, Miriam a inde, mal príspevky v Rádiu Lúmen a Rádiu Mária a Slovenskom rozhlase. Slúžil službou kázania, prednášok, svedectiev, vyučovaní a prezentácií Slova v Bratislave, Nitre, Veľkom Záluží, Piešťanoch, Veľkých Kostoľanoch, Vrbovom, B. Bystrici, D. Lopašove, Trnave (KChK, Festival mladých rodín), Hlohovci, Dolnej Krupej, Boleráze, Beckove, Trenčianskej Teplej, Bwere (Ugande), Dunaj. Lužnej, Budmericiach, Zürichu (CH), Pate, Nových Sadoch, Lahore a Faisalabáde (Pakistane), Valašskej Belej, Topoľčanoch, Komárne, Dubnici n/Váhom, Leviciach, Šumiaci, Dunajskej Strede, vo Vranove nad Topľou, Prievidzi, Cabaj-Čápore, Humennom, Zvolene, Zákamennom (Národný týždeň manželstva), Ružomberku (”Hosť na Katolíckej univerzite”), Šulekove, Gabčíkove, Liptovskej Osade (Lúmen rodiny), Kotikesavarame (Indii) a i.

Organizoval s priateľmi evanjelizačné kurzy a duchovné obnovy v Nitre a okolí, v Piešťanoch, v okolí Trnavy a i. a kázal na nich. Viedol prípravy mladých ľudí na prijatie pečate Ducha Svätého (sviatosť kresťanskej dospelosti – birmovka). Venuje sa kazateľskej činnosti, vyučovaniu Božieho Slova, prednáškam, duchovnému poradenstvu a vedeniu ľudí k ich spirituálnemu rastu. Chodí kázať a vyučovať o kresťanských pravdách na pozvanie do spoločenstiev a na stretnutia kresťanov.

Heslom spisovateľa je: „S Bohom sa nikdy neprehráva.“

Žije a tvorí v Pieštanoch. Do manželstva vstúpil v roku 2001 a s manželkou Evou majú šesť detí: Sára Mária (2002), Juditka Alžbeta (2006), Jakub Ján (†2007), Samuel Pavol (2009), Miriam Lýdia (2011) a Dávid Peter (2013).

  1. O autorovi - Jakubova studňa [online]. www.jakubova-studna.sk, [cit. 2021-04-03]. Dostupné online.