Redaktor:Joshua Azar/pieskovisko

Slovenský herec, vnuk herca Jána Rybárika. Jakub Rybárik sa narodil 17. apríla 1986 v Bratislave. Jeho otec je lekár a matka zdravotná sestra. Sám Jakub Rybárik po úspešnom absolvovaní Gymnázia Matky Alexie v Bratislave bol takmer prijatý na štúdium všeobecného lekárstva na Lekárskej Fakulte Univerzity Komenského. Predsa len sa však rozhodol pre štúdium herectva. Herectvo študoval v rokoch 2004 až 2008 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod pedagogickým vedením prof. Emila Horvátha a doc. Petra Mikulíka a vďaka svojim schopnostiam a vyspelému hereckému prejavu sa zaradil medzi najvýraznejších predstaviteľov súčasnej najmladšej hereckej generácie. Herectvo Jeho herectvo je charakteristické racionálnym tónom, výrazne variabilnou hrou s hlasom a mimickou a gestickou flexibilitou. Je predstaviteľom mladých rebelujúcich mužov s vyhraneným pohľadom na svoje okolie. Vo svojom herectve pracuje so psychologicko – realistickou kresbou postavy s dôrazom na intelektuálnu, ale aj spontánnu tóninu danej postavy. Tak ako sa prirodzene dokáže pohybovať v súradniciach dramatických charakterov, tak svoje herectvo vie obohatiť aj o jemnejšie a komediálnejšie línie. V takýchto typoch postáv sa prejavuje jeho zručná schopnosť hyperboly a nadhľadu nad postavou. Štúdium Už počas svojho štúdia na Vysokej škole múzických umení zaujal v niekoľkých školských, ale aj mimoškolských inscenáciách. Zo školských úloh medzi tie najvýraznejšie patria Kosych v Čechovovom Ivanovovi (réžia Marián Amsler), Eilert Lovborg v Ibsenovej dráme Hedda Gablerová (réžia Anna Petrželková) alebo v Jurgovej Hane (réžia Alena Lelková). Divadlo Andreja Bagara v Nitre Po ukončení štúdia získal angažmán v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde pôsobí aj v súčasnosti. Po menších či stredne veľkých postavách v inscenáciách Statky – zmätky (Ondrej), Piargy (Jano) Sardinky na scénu (Tim) alebo Kráľ Lear (Rytier) dostal veľkú príležitosť v inscenácii hry Jeana Anouilha Kolombína v réžii Emila Horvátha. Z postavy mladého zásadového mladíka, ktorý by mohol byť analógiou na Molièrovho Mizantropa, dokázal Rybárik vďaka svojmu jasne modulovanému hlasovému prejavu, presne odvodenému gestu a primárnemu vyjasneniu vzťahov vytvoriť živú bytosť, ktorá zaujala nielen kritickú obec. „Naplno odhalil svoj talent pre charakterové herectvo a jednoznačne zo súboru vytŕčal. Jeho herecký prejav je realistickejší, ale tým je akoby plnohodnotnejší, lebo ukazuje rôzne odtiene a vnútorné zápasy tejto postavy. Jeho charakteristickým gestom je pulzujúca pravá ruka s posilňovacím zariadením v nej, akoby neustále pripravená udrieť. Rybárikov Julien je impulzívny, niekedy kŕčovitý, večne nasrdený a nepokorný, ale za tým všetkým ukrýva aj krehkosť a odmietanie a samotu. Veľmi dobre zvládol šancu, ktorej sa mu v tejto postave dostalo.“ ([1] ). O tom, že nie je len dramatickým hercom, dokonale presvedčil aj v štvorúlohe Baču, Čerta 2, Komorníka a Starostu v rozprávke Mátohy v réžii Kamila Žišku. Po inscenácii Weskerovej Kuchyne (réžia Zoltán Balázs), kde Rybrárik vytvára dramatický charakter šéfkuchára Alfreda, ktorý nad svojimi podriadenými vládne rozhodnou a racionálne chladnou rukou je zatiaľ jeho poslednou kreáciou postava Toma v hre Tennesseeho Williamsa Sklenený zverinec v réžii Svetozára Sprušanského. Aj tu sa Rybárikove herectvo sústredilo na vonkajškovú, ale aj vnútornú charakteristiku postavy, ktorá túži odísť od rodiny a odpútať sa z reťazí, ktoré ju pri nej držia. Herec opäť dostal postavu blízku naturelu Alcesta z Mizantropa, ktorý sa búri proti spoločnosti a snaží sa z nej vymaniť. Jeho Tom je impulzívnym mladým mužom so sklonmi agresivity, ktorý pije pivo, fajčí a absolútne sa nezaujíma o svoj vzhľad. Jeho pocity vzbury a nespokojnosti so životom však Rybárik plynule kombinuje s pocitmi súcitu či snahy pomôcť, predovšetkým svojej mladšej sestre Laure. Jeho recitovanie Ginsbergovej básne Vytie patrí k najemocionálnejším scénam celej inscenácie a Rybárik tu dokazuje ako bravúrne vie pracovať s textom. Keďže sa nesústreďuje len na vonkajškový efekt, ale všetky podnety básne tlmočí aj cez svoje hlasové či mimické prejavy, ktoré silnejšie podporujú obsah a vyznenie básne. Hosťovanie v iných divadlách Okrem nitrianskeho Divadla Andreja Bagara mal Rybárik možnosť hosťovať aj v iných súboroch. Či už to bolo medzinárodné divadlo Meteorit s inscenáciou Čaruga, Divadlo Ludus s inscenáciami For sale a Incident alebo Slovenské národné divadlo, kde vytvoril postavy Kameramana a Sanitára v Klimačkovej hre Kto sa bojí Beatles alebo Marcella v Shakespearovom Hamletovi (obe v réžii Petra Mikulíka). Okrem týchto postáv v Slovenskom národnom divadle niekoľkokrát zaskočil za kolegu, ktorý z rôznych dôvodov nemohol odohrať predstavenie. Tak napríklad doštudoval postavu Antonia v Shakespearovom Trojkráľovom večeri (alternácia s Tomášom Vravníkom) alebo Evarsita v komédii Carla Goldoniho Vejár (naskúšal ho za zraneného Jána Koleníka). „Rybárík nielenže postavu Evarista zvládol, ale dokázal urobiť „z núdze cnosť“. Rybárik sa zrejme v úlohe milovníka necítil až tak suverénne ako Koleník, a tak jeho dvorenie Candide nadobudlo akýsi pôvabný nesmelý nádych. Tak vznikol väčší kontrast medzi jeho láskou ku Candide a miestami eroticky podfarbenou komunikáciou s Gianninou. Rybárik dokázal po Koleníkovi skopírovať množstvo mizanscén, do iných naopak vniesol svoju vlastnú hereckú osobnosť. Pritom však vytvoril svoju vlastnú kompaktnú postavu Evarista.“ ([2]16.). Medzi jeho výrazné postavy, ktoré doštudoval za kolegu patrí aj Tulák v inscenácii hry Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva v bratislavskom divadle Arteatro. „Rybárik naplno zužitkúva silu hlboko položeného hlasu a pri jeho dialógoch s Fischlom a Uhríkom sa jeho hlas rozlieha po celom priestore a jeho repliky útočia do duše všetkých postáv. Taktiež konkrétnejšie dokresľuje Tulákovu interpretáciou svojou chladnou nezainteresovanosťou a odstupom od zvyšku rukojemníkov. Ako náhle však dostane popud, tak reaguje a odráža útoky spoluväzňov s okamžitou spŕškou logických tvrdení a krutých právd o živote počas vojny. V dialógoch, kedy obyvatelia mestečka odhaľujú svoje trináste komnaty sa na nich zabáva a úsmevom si odkrajuje chlieb. Jeho už nemôže prekvapiť nič a ako jeden z mála je úprimný a nič okrem svojej identity netají. Ani svoj strach z blížiacej sa smrti.“ (MIŠOVIC, Karol. In IS theatre – monitoring divadiel na Slovensku. [3]. Súpis postáv: William Shakespeare: Romeo a Júlia (Waiting actor) Divadlo ASTORKA KORZO ´90 Bratislava Anton Pavlovič Čechov: Ivanov (Kosych) Vysoká škola múzických umení Hana Naglik: Jurgova Hana Vysoká škola múzických umení Miroslav Dacho: For sale Divadlo LUDUS Henrik Ibsen: Hedda Gablerová (Eilert Lovborg) Vysoká škola múzických umení Viliam Klimáček: Kto sa bojí Beatles (Kameraman, Sanitkár) Slovenské národné divadlo David Mamet: Sexuálna perverzita v Chicagu (Ramon) Vysoká škola múzických umení Larry Peerce , Nicolas E. Baehr: Incident Divadlo LUDUS William Shakespeare: Hamlet (Marcellus) Slovenské národné divadlo William Shakespeare: Trojkráľový večer (Antonio) Slovenské národné divadlo Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky (Ondriš) Divadlo Andreja Bagara Roman Polák: Piargy (Jano) Divadlo Andreja Bagara Ivan Kušan: Čaruga (Nikola Žažč) Meteorit, International Theatre Group Michael Frayn: Sardinky na scénu, prosím! (Tim Allgood) Divadlo Andreja Bagara William Shakespeare: Kráľ Lear (Rytier) Divadlo Andreja Bagara Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva (Tulák - doštudované) Arteatro Jean Anouilh: Kolombína (Julien) Divadlo Andreja Bagara Carlo Goldoni: Vejár (Evaristo - doštudované) Slovenské národné divadlo Kamil Žiška: Mátohy (Bača, Starosta, Čert 2, Komorník) Divadlo Andreja Bagara Arnold Wesker: Kuchyňa (Alfredo) Divadlo Andreja Bagara Tennessee Williams: Sklenený zverinec (Tom) Divadlo Andreja Bagara