Wikipédia

Redaktor:Martin.baco/Veľká Morava

< Redaktor:Martin.baco

Územia Veľkej Moravy

upraviť
 
1: od 833 do 907: Moravské kniežatstvo;
2: od 833 do 907: Nitrianske kniežatstvo;
3: spolu s 2 alebo spolu s 4;
4: od 833 alebo od vlády Rastislava do (?)896: Nitrianske kniežatstvo;
5: spolu s 1 alebo od roku 853/54 do (?)907: Moravské kniežatstvo;
6: od roku 858 do (?)894: Nitrianske kniežatstvo;
7: spolu s 2 alebo spolu s 22;
8: spolu s 6 alebo spolu s 20;
9: od vlády Rastislava (846-870) alebo Svätopluka I. (871-894) do 896: Nitrianske kniežatstvo;
10: spolu s 8 alebo spolu s 20;
11: od 874 do (?) 907: Visliansko;
12: pravdepodobne spolu s 11;
13: od 880 do ?: Sliezsko (podľa niektorých názorov nebolo pripojené);
14: pravdepodobne spolu s 14;
15: od 890 do 897: Lužica;
16: veľmi pravdepodobne spolu s 15;
17: veľmi pravdepodobne spolu s 15;
18: pravdepodobne spolu s 15-17;
19: od 888/890 do 894: Čechy;
20: od 883/884 do 894: Panónske kniežatstvo;
21: veľmi pravdepodobne spolu s 20;
22: spolu s 20 (a 21): možno Panónske kniežatstvo;
23: od 881/882 do 896: Zátisie;
24: pravdepodobne spolu s 23;
25: od vlády Svätopluka (871-894) do (?) 896;
26: od vlády Svätopluka (871-894) do ?;
27: spolu s 23 alebo spolu s 24

Tradičný pohľad, podľa ktorého Veľká Morava ako prvá slovanská kresťanská ríša s vlastným, pápežom uznaným, liturgickým jazykom a latinským obradom, vznikla zjednotením Svätoplukového a Rastislavového kniežatstva s centrami na Morave v Českej republike a v Nitre na Slovensku, vychádza z autority historika Františka Dvorníka a jeho životného diela z roku 1970 Byzantine Missions among the Slavs[1] a jeho pokračovateľov, z ktorých je nutné spomenúť najmä Petra Ratkoša. Teórie odlišné od tradičnej sú známe aj ako alternatívne.[2]

 
Veľká a Malá Morava - Peter Püspöki Nagy

Peter Püspöki Nagy je slovenský historik, ktorý rozvíjal myšlienku pôvodne vyslovenú maďarským historikom Imre Bobom v práci Moravia's History Reconsidered: A Reinterpretation of Medieval Sources[3][4] z roku 1971. Podľa nej sa raný mocensko-politický útvar Slovanov z 9.storočia nazývaný Veľká Morava sformoval na juhovýchode Východofranskej ríše s centrom pri starovekom Sirmiu (Sremská Mitrovica) odkiaľ postupne expandoval do Karpatskej kotliny počas vlády kniežaťa Svätopluka.[5] Nagy publikoval k predmetnej téme článok[6] z roku 1978, ktorý bol neskôr prednesený na XVI.Historickom fóre univerzity Duquesne v roku 1982 a knižne publikovaný pod názvom On the location of Great Moravia: A reassessment[7] a v maďarčine Nagy Morávia fekvéséről[8].

 
Expanzia Svätoplukového kniežatstva, 869-890 - Charles R.Bowlus

Nemecký historik Martin Eggers vo svojej práci Das "Grossmährische Reich"[9] z roku 1995 takisto rozvíja myšlienku I.Bobu o juhovýchodnej Morave i keď sa s ním rozchádza v niekoľkých bodoch, z ktorých jedným je aj otázka Sirmia ako mocenského sídla kniežatsva. Posledným autorom je američan Charles R.Bowlus, ktorý sa v práci Franks, Moravians, and Magyars: The Struggle For Middle Danube, 788-904[10] z roku 1995 pokúsil zhrnúť doterajšie výsledky vyššie spomínaných autorov a doplniť ich o detailné štúdie vplyvných karolovských rodov vo východnom pohraničí ako aj rekonštrukciou vojenskej infraštruktúry a významných vojenských operácií Frankov v 9.storočí. V tejto práci je takisto možné nájsť stručné zhrnutie a výsledok práce Petra Püspöki Nagya.[11]


Referencie

upraviť
  1. ↑ DVORNÍK, František. Byzantine missions among the Slavs: SS. Constantine-Cyril and Methodius. [s.l.] : Rutgers University Press, 1970. Dostupné online. ISBN 0-8135-0613-1.
  2. ↑ Niektoré zaujímavé kritiky alternatívnych teórii sú dostupé aj na internete viď. napr. SEDLÁK, Vincent. The Archontology of Great Moravia and the Serbian Moravia – the Sources [online]. [Cit. 2008-08-26]. Dostupné online. alebo HELLEBRAND, Robert. Pátranie po Veľkej Morave [online]. [Cit. 2008-08-26]. Dostupné online. (Slovak). Zaujímavým zdrojom kritiky tradičného pohľadu je aj Wikipedia[1][2]
  3. ↑ BOBA, Imre. Moravia's History Reconsidered: A Reinterpretation of Medieval Sources. [s.l.] : Springer, 1971. Dostupné online. ISBN 9-0247-5041-5.
  4. ↑ BOWLUS, Charles R.. Imre Boba's Reconsiderations of Moravia's Early History and Arnulf of Carinthia's Ostpolitik (887-892). Speculum, July 1987, s. 552-574. Dostupné online.
  5. ↑ Podľa slov jeho manželky Elisabeth Boba "Bola to jeho obľúbená téma. Ak by bola prijatá myšlienka, že Morava je v skutočnosti mesto v Srbsku ... a nie územie v Československu, bude to mať dopad na súčasnú politiku a spôsob akým sa píšu knihy o histórii."BEERS, Carole. Imre Boba, Taught And Made History As UW Professor -- Native Hungarian Fought Against Nazis In Polish Resistance During World War II. The Seattle Times, 17 January 1996. Dostupné online.
  6. ↑ NAGY, Peter Püspöki. Nagymorávia fekvéséről. Valóság, 1978, s. 60–82. (Hungarian)
  7. ↑ NAGY, Peter Püspöki. On the location of Great Moravia: A reassessment (Duquesne University studies in history). [s.l.] : Department of History, Duquesne University, 1982. Dostupné online. ASIN B00072GAH8.
  8. ↑ NAGY, Peter Püspöki. Nagy Morávia fekvéséről. [s.l.] : Püski-Corvin, 1982. Dostupné online. ASIN B003M128SQ. (Hungarian)
  9. ↑ EGGERS, Martin. Das "Großmährische Reich". Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. Stuttgart : Anton Hiersemann, 1995. Dostupné online. (German)
  10. ↑ BOWLUS, Charles R.. Franks, Moravians, and Magyars: The Struggle for the Middle Danube, 788-907 (Middle Ages Series). [s.l.] : University of Pennsylvania Press, 1995. Dostupné online. ISBN 0-8122-3276-3.
  11. ↑ BOWLUS, Charles R.. Geografická poloha Moravy [online]. 30 April 2005, [cit. 2008-08-26]. Dostupné online. (Slovak)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Martin.baco/Veľká_Morava&oldid=3379554“