Redaktor:Martin.baco/Veľká Morava

Územia Veľkej Moravy

upraviť
 
1: od 833 do 907: Moravské kniežatstvo;
2: od 833 do 907: Nitrianske kniežatstvo;
3: spolu s 2 alebo spolu s 4;
4: od 833 alebo od vlády Rastislava do (?)896: Nitrianske kniežatstvo;
5: spolu s 1 alebo od roku 853/54 do (?)907: Moravské kniežatstvo;
6: od roku 858 do (?)894: Nitrianske kniežatstvo;
7: spolu s 2 alebo spolu s 22;
8: spolu s 6 alebo spolu s 20;
9: od vlády Rastislava (846-870) alebo Svätopluka I. (871-894) do 896: Nitrianske kniežatstvo;
10: spolu s 8 alebo spolu s 20;
11: od 874 do (?) 907: Visliansko;
12: pravdepodobne spolu s 11;
13: od 880 do ?: Sliezsko (podľa niektorých názorov nebolo pripojené);
14: pravdepodobne spolu s 14;
15: od 890 do 897: Lužica;
16: veľmi pravdepodobne spolu s 15;
17: veľmi pravdepodobne spolu s 15;
18: pravdepodobne spolu s 15-17;
19: od 888/890 do 894: Čechy;
20: od 883/884 do 894: Panónske kniežatstvo;
21: veľmi pravdepodobne spolu s 20;
22: spolu s 20 (a 21): možno Panónske kniežatstvo;
23: od 881/882 do 896: Zátisie;
24: pravdepodobne spolu s 23;
25: od vlády Svätopluka (871-894) do (?) 896;
26: od vlády Svätopluka (871-894) do ?;
27: spolu s 23 alebo spolu s 24

Tradičný pohľad, podľa ktorého Veľká Morava ako prvá slovanská kresťanská ríša s vlastným, pápežom uznaným, liturgickým jazykom a latinským obradom, vznikla zjednotením Svätoplukového a Rastislavového kniežatstva s centrami na Morave v Českej republike a v Nitre na Slovensku, vychádza z autority historika Františka Dvorníka a jeho životného diela z roku 1970 Byzantine Missions among the Slavs[1] a jeho pokračovateľov, z ktorých je nutné spomenúť najmä Petra Ratkoša. Teórie odlišné od tradičnej sú známe aj ako alternatívne.[2]

 
Veľká a Malá Morava - Peter Püspöki Nagy

Peter Püspöki Nagy je slovenský historik, ktorý rozvíjal myšlienku pôvodne vyslovenú maďarským historikom Imre Bobom v práci Moravia's History Reconsidered: A Reinterpretation of Medieval Sources[3][4] z roku 1971. Podľa nej sa raný mocensko-politický útvar Slovanov z 9.storočia nazývaný Veľká Morava sformoval na juhovýchode Východofranskej ríše s centrom pri starovekom Sirmiu (Sremská Mitrovica) odkiaľ postupne expandoval do Karpatskej kotliny počas vlády kniežaťa Svätopluka.[5] Nagy publikoval k predmetnej téme článok[6] z roku 1978, ktorý bol neskôr prednesený na XVI.Historickom fóre univerzity Duquesne v roku 1982 a knižne publikovaný pod názvom On the location of Great Moravia: A reassessment[7] a v maďarčine Nagy Morávia fekvéséről[8].

 
Expanzia Svätoplukového kniežatstva, 869-890 - Charles R.Bowlus

Nemecký historik Martin Eggers vo svojej práci Das "Grossmährische Reich"[9] z roku 1995 takisto rozvíja myšlienku I.Bobu o juhovýchodnej Morave i keď sa s ním rozchádza v niekoľkých bodoch, z ktorých jedným je aj otázka Sirmia ako mocenského sídla kniežatsva. Posledným autorom je američan Charles R.Bowlus, ktorý sa v práci Franks, Moravians, and Magyars: The Struggle For Middle Danube, 788-904[10] z roku 1995 pokúsil zhrnúť doterajšie výsledky vyššie spomínaných autorov a doplniť ich o detailné štúdie vplyvných karolovských rodov vo východnom pohraničí ako aj rekonštrukciou vojenskej infraštruktúry a významných vojenských operácií Frankov v 9.storočí. V tejto práci je takisto možné nájsť stručné zhrnutie a výsledok práce Petra Püspöki Nagya.[11]


Referencie

upraviť
  1. DVORNÍK, František. Byzantine missions among the Slavs: SS. Constantine-Cyril and Methodius. [s.l.] : Rutgers University Press, 1970. Dostupné online. ISBN 0-8135-0613-1.
  2. Niektoré zaujímavé kritiky alternatívnych teórii sú dostupé aj na internete viď. napr. SEDLÁK, Vincent. The Archontology of Great Moravia and the Serbian Moravia – the Sources [online]. [Cit. 2008-08-26]. Dostupné online. alebo HELLEBRAND, Robert. Pátranie po Veľkej Morave [online]. [Cit. 2008-08-26]. Dostupné online. (Slovak). Zaujímavým zdrojom kritiky tradičného pohľadu je aj Wikipedia[1][2]
  3. BOBA, Imre. Moravia's History Reconsidered: A Reinterpretation of Medieval Sources. [s.l.] : Springer, 1971. Dostupné online. ISBN 9-0247-5041-5.
  4. BOWLUS, Charles R.. Imre Boba's Reconsiderations of Moravia's Early History and Arnulf of Carinthia's Ostpolitik (887-892). Speculum, July 1987, s. 552-574. Dostupné online.
  5. Podľa slov jeho manželky Elisabeth Boba "Bola to jeho obľúbená téma. Ak by bola prijatá myšlienka, že Morava je v skutočnosti mesto v Srbsku ... a nie územie v Československu, bude to mať dopad na súčasnú politiku a spôsob akým sa píšu knihy o histórii."BEERS, Carole. Imre Boba, Taught And Made History As UW Professor -- Native Hungarian Fought Against Nazis In Polish Resistance During World War II. The Seattle Times, 17 January 1996. Dostupné online.
  6. NAGY, Peter Püspöki. Nagymorávia fekvéséről. Valóság, 1978, s. 60–82. (Hungarian)
  7. NAGY, Peter Püspöki. On the location of Great Moravia: A reassessment (Duquesne University studies in history). [s.l.] : Department of History, Duquesne University, 1982. Dostupné online. ASIN B00072GAH8.
  8. NAGY, Peter Püspöki. Nagy Morávia fekvéséről. [s.l.] : Püski-Corvin, 1982. Dostupné online. ASIN B003M128SQ. (Hungarian)
  9. EGGERS, Martin. Das "Großmährische Reich". Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. Stuttgart : Anton Hiersemann, 1995. Dostupné online. (German)
  10. BOWLUS, Charles R.. Franks, Moravians, and Magyars: The Struggle for the Middle Danube, 788-907 (Middle Ages Series). [s.l.] : University of Pennsylvania Press, 1995. Dostupné online. ISBN 0-8122-3276-3.
  11. BOWLUS, Charles R.. Geografická poloha Moravy [online]. 30 April 2005, [cit. 2008-08-26]. Dostupné online. (Slovak)