Redaktor:TItus Valerianus/pieskovisko
Slovenská republika (1939 – 1945)
Skratky:
- ČSR – Československá republika
- Č-SR – Česko-slovenská republika
- SNP – Slovenské národné povstanie
- SNR – Slovenská národná rada
- SR – Slovenská republika
Názov upraviť
Súpis názvov upraviť
Vysvetlenie upraviť
Pozadie vzniku Slovenského štátu upraviť
Mníchovská dohoda a z nej vyplývajúce zmeny v Československu upraviť
- Mníchovská dohoda (29./30. september 1938), jej podmienky a prijatie vládou Československej republiky
- Vládna kríza, abdikácia prezidenta Edvarda Beneša (5. október 1938), porada E. Beneša s najbližšími spolupracovníkmi (Ivan Klouda, Josef Kalfus a ď.) v Sezimovom Ústí, odchod E. Beneša do Londýna (22. október 1938)
- Vyhlásenie autonómie Slovenskej krajiny (6. október 1938), zákon o autonómii Slovenskej krajiny (22. november 1938)
- Voľba prezidenta Č-SR Emila Háchu (30. november 1938)
- Maďarské územné nároky voči Česko-Slovensku, prvá viedenská arbitráž (2. november 1938)
- Poľské územné nároky voči Česko-Slovensku – Tešínsko, územie s rozlohou 2400 km2 na severe Slovenska (10. október 1938), odstúpenie územia s rozlohou 226 km2 (1. december 1938)
- 1. december 1938: vymenovanie ústrednej vlády (prvá vláda Rudolfa Berana), vlády Slovenskej krajiny (vláda Jozefa Tisa), vlády Podkarpatskej Rusi (vláda Augustína Vološina)
- Zmocňovací zákon – ústavný zákon č. 330/1938 Zb. o zmocnení k zmenám ústavnej listiny a ústavných zákonov republiky Československej a o mimoriadnej moci nariaďovacej
- Vyhlásenie volieb do Snemu Slovenskej krajiny (26. november 1938), termín na podávanie kandidátnych listín (27. november 1938), pokus Štefana Sadloňa z Myjavy (podľa spomienok Jána Lichnera), jediná kandidátka HSĽS-SSNJ, voľby (18. december 1938)
- Ustanovujúce zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny (18. január 1939)
- Protižidovská a protičeská kampaň a aktivity na Slovensku
Slovenská otázka v plánoch Nemecka a kalkulácie autonómnej vlády upraviť
- Tajná direktíva A. Hitlera o rozbití Č-SR (21. október 1938) a jej úprava a doplnenie (17. december 1938)
- Aktivity radikálneho krídla HSĽS-SSNJ: prejav V. Tuku na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave (6. december 1938), založenie Slovensko-nemeckej spoločnosti v Bratislave (30. január 1939), manifestácia Hlinkovej gardy v Rišňovciach v okrese Nitra (Rišňovská manifestácia; 5. február 1939), návšteva Vojtecha Tuku u Adolfa Hitlera a Joachima von Ribbentropa v Berlíne (12. február 1939), stretnutie V. Tuku, Alexandra Macha, Matúša Černáka, Jozefa KIrschmauma, Franza Karmasina s Ednzbdin Veesenmayerom a dvoma ďalšími nemeckými predstaviteľmi (17. február 1939), plán V. Tuku o prevrate a vyhlásení samostatného štátu
- Východiská o možnostiach vlády Slovenskej krajiny, kalkulácie radikálov (vyhlásenie samostatného štátu s nemeckou garanciou), kalkulácie umiernených (zachovanie Č-SR a po neudržateľnosti tejto alternatívy snaha oslabiť nemecký vplyv, úvahy o zblížení s Poľskom, projekt poľsko-slovensko-maďarského bloku)
- Rokovania delegácie Mikuláša Pružinského s Hermannom Göringom v Berlíne (28. február – 3. marec 1939), zasadnutie vlády Č-SR (1. marec 1939), zásah ústrednej č.-s. vlády na Podkarpatskej Rusi (6. marec 1939)
Vojenský zákrok ústrednej vlády na Slovensku a vývoj do vyhlásenia samostatnosti upraviť
- Vojenský zákrok ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku (tzv. Homolov puč; 9./10. marec 1939)
- Vymenovanie vlády Slovenskej krajiny (vláda Karola Sidora, 11. marec 1939)
- Rokovanie predsedu autonómnej vlády J. Tisa s A. Hitlerom v Berlíne (13. marec 1939)
- 14. marec 1939: schôdza členov vlády a predsedníctva HSĽS-SSNJ (správa J. Tisa o rokovaní v Berlíne, otázka postupu pri vyhlásení samostatného štátu; 14. marec 1939), zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny – zloženie poslaneckého sľubu Vojtechom Tvrdým, demisia vlády Karola Sidora, prijatie zákona o samostatnom Slovenskom štáte, vymenovanie vlády Slovenskej republiky (vláda Jozefa Tisa)
- Situácia v českých krajinách: rokovanie prezidenta E. Háchu a ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s A. Hitlerom v Berlíne (15. marec 1939), rokovanie nacistických politických predstaviteľov na Pražskom hrade (15./16. marec 1939), výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava (16. marec 1939)
- Situácia na Podkarpatskej Rusi: opatrenia gen. Leva Prchalu proti Karpatskej Siči (13. marec 1938) a zrážky Karpatskej Siče s č.-s- armádou, začiatok okupácie Podkarpatskej Rusi Maďarskom (14./15. marec 1939), vyhlásenie samostatnej Karpatskej Ukrajiny (15. marec 1939), obsadenie Karpatskej Ukrajiny Maďarskom (16. marec 1939)
Politický systém a politický režim upraviť
Obdobie ústavného provizória (14. marec – 21. júl 1939) upraviť
Ústava Slovenskej republiky upraviť
Zákonodarná a výkonná moc upraviť
Snem upraviť
Vláda a ministerstvá upraviť
Prezident upraviť
Štátna rada upraviť
Súdna moc upraviť
Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty upraviť
Politické strany národnostných menšín upraviť
Nemecká strana (Deutsche Partei) upraviť
= Maďarská strana na Slovensku (Szlovenskói Magyar Párt) upraviť
Stavovský systém upraviť
Systém verejnej správy a administratívne členenie upraviť
Štátne občianstvo upraviť
Zahraničná politika upraviť
Vytváranie zahraničnej služby upraviť
Východiská a hlavné línie zahraničnej politiky upraviť
Vývoj po porážke Nemecka pri Stalingrade upraviť
Vývoj po vypuknutí Slovenského národného povstania upraviť
Diplomatické vzťahy so zahraničím upraviť
Vzťahy s Maďarskom upraviť
Vzťahy s Poľskom upraviť
Vzťahy s Nemeckom upraviť
Vzťahy s Vatikánom upraviť
Vzťahy so Švajčiarskom upraviť
Vzťahy so Spojeným kráľovstvom upraviť
Vzťahy s Francúzskom upraviť
- Francúzsko
- Vichystické Francúzsko
Vzťahy so Sovietskym zväzom upraviť
Vzťahy s ostatnými štátmi upraviť
- Taliansko
- Španielsko
- Japonsko, Mandžusko
- Belgicko, Holandsko
- Švédsko
- Litva, Estónsko, Lotyšsko
- Juhoslávia, Chorvátsko
- Rumunsko
- Bulharsko
- Čína
- Fínsko
- Dánsko
- Thajsko, Barma
- Spojené štáty
Ozbrojené sily upraviť
Vznik a formovanie ozbrojených síl upraviť
Organizačný vývoj, výzbroj a zloženie ozbrojených síl upraviť
Ozbrojené konflikty a účasť v druhej svetovej vojne upraviť
Ozbrojený konflikt s Maďarskom (23. marec – 4. apríl 1939) upraviť
Vojna proti Poľsku upraviť
Vojna proti Sovietskemu zväzu upraviť
Vojnový stav so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi upraviť
Činnosť Technickej brigády v Taliansku upraviť
Vnútorpolitický vývoj upraviť
Od vzniku štátu do vojny proti Poľsku upraviť
Od vojny proti Poľsku po salzburské rokovania upraviť
Od salzburských rokovaní do vypuknutia Slovenského národného povstania upraviť
Od Slovenského národného povstania do zániku štátu upraviť
Hospodárstvo upraviť
Nemecký vplyv v ekonomike štátu upraviť
Pôdohospodárstvo a pozemková reforma upraviť
- poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybnikárstvo, včelárstvo
- pozemková reforma
- kampaň za mechanizáciu a elektrifikáciu poľnohospodárstva
Priemysel, stavebníctvo a remeselná výroba upraviť
Peňažníctvo a poisťovníctvo upraviť
Menová a fiškálna politika upraviť
Infraštruktúra a doprava upraviť
Obyvateľstvo upraviť
Národnostné menšiny a ich postavenie upraviť
Nemci upraviť
Maďari upraviť
Česi upraviť
Rusíni a Ukrajinci upraviť
Židia upraviť
Rómovia upraviť
Náboženstvo a postavenie cirkví upraviť
Rímskokatolícka cirkev upraviť
Gréckokatolícka cirkev upraviť
Pravoslávna cirkev upraviť
Evanjelická cirkev augsburského vyznania upraviť
Židovské náboženské obce upraviť
Rodinná a pracovná politika upraviť
- pracovná povinnosť, slovenskí robotníci v Nemecku
- zákon na ochranu ľudského plodu
- rodinné prídavky
- obmedzovanie predaja alkoholických nápojov
- zdravotníctvo
- deň matiek, sviatok práce 1. máj
Školstvo, veda a výskum upraviť
Ľudové školstvo upraviť
Stredné školstvo upraviť
Vysoké školstvo upraviť
Veda a výskum upraviť
Slovenská akadémia vied a umení upraviť
Matica slovenská upraviť
Vedecko-výskumná činnosť nemeckých organizácií upraviť
Kultúra, umenie a spolkový život upraviť
Literatúra upraviť
- próza: Jozef Cíger Hronský, Milo Urban, vrchol slovenskej lyrizovanej prózy – naturzimu (František Švantnera, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, Ľudo Ondrejov, Štefan Rysuľa), debut predstaviteľov analyticko-psychologickej imaginatívnej prózy (Dominik Tatarka, Ján Červeň), Pavol Hrtus-Jurina
- poézia: zbierka Pred ohnivým drakom, politická angažovanosť básnikov, Emil Boleslav Lukáč, Rudolf Dilong, Janko Jesenský (nezverejňované na Slovensku, čítané v londýnskom rozhlase), František Šubík-Žarnov, vrchol Valentína Beniaka (symbolizmus), Ján Kostra, nadrealisti (Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák), komunisticky orientovaní básnici (Ladislav Novomeský, Ján Rob Poničan, Fraňo Kráľ)
- literárna kritika
Divadelníctvo upraviť
Hudba upraviť
Film upraviť
Výtvarné umenie a architektúra upraviť
- Pomníková kultúra – odstranovanie symbolov ČSR z verejného priestoru
Trávenie voľného času upraviť
Šport upraviť
Masmédiá upraviť
Perzekúcie upraviť
Mocensko-represívny aparát upraviť
- Ústredňa štátnej bezpečnosti
- justícia
- mimosúdne perzekúcie
Perzekúcia Židov upraviť
Kalkulácie o riešení „židovskej otázky“ upraviť
Protižidovské opatrenia upraviť
Deportácie Židov upraviť
Perzekúcie Židov po potlačení Slovenského národného povstania upraviť
Perzekúcie politických odporcov režimu upraviť
Perzekúcia Rómov upraviť
- zaisťovací tábor v Dubnici nad Váhom
Perzekúcia Čechov upraviť
Opozícia a odboj upraviť
Československý zahraničný odboj a Slováci upraviť
Slováci v odboji v Poľsku upraviť
Slováci v odboji vo Francúzsku upraviť
Slováci v odboji v Spojenom kráľovstve upraviť
Slováci v odboji v Severnej Afrike a na Blízkom východe upraviť
Slováci v odboji v Sovietskom zväze upraviť
Slováci v partizánskom hnutí v Taliansku upraviť
Formovanie a aktivity domáceho odboja do roka 1944 upraviť
Slovenské národné povstanie upraviť
Vianočná dohoda a vznik Slovenskej národnej rady upraviť
Vojenské a hospodárske prípravy povstania upraviť
Vojenský vývoj v povstaní upraviť
Politický a spoločenský vývoj v povstaní upraviť
Aktivity domáceho odboja po potlačení Slovenského národného povstania upraviť
Faktický a právny zánik štátu upraviť
Pohľady v historiografii upraviť
Slovenská, česká a česko-slovenská historiografia upraviť
Československá marxistická historiografia (1948 – 1989) upraviť
- 50. roky a dogmatický prístup, propagandistické a ideologické práce, Ladislav Novomeský, Bohuslav Graca, Miroslav Kropilák
- 60. roky a prehodnocovanie interpretácií, Imrich Stanek, Ľubomír Lipták, František Janeček, Samo Falťan, Viliam Plevza, Martin Vietor, Jozef Jablonický
- obdobie normalizácie (1968 – 1989), mimo oficiálnej historiografie pôsobiaci historici (Jablonický, Lipták – Po stopách tragédie)
Ľudácka historiografia v exile (1945 – 1989) upraviť
Ponovembrová historiografia (od roku 1989) upraviť
- návrat predstaviteľov ľudáckej historiografie na Slovensko (Ďurica, Vnuk)
- Ivan Kamenec
- nástup generácie historikov, ktorí študovali po roku 1989 (okolo roku 2000) – Ján Korček a vymedzenie 15 – 18 sporných bodov v pohľade na Slovenský štát
- „mladí historici“ – séria konferencií Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov
Slovenský štát v nemeckej historiografii upraviť
- začiatok výskumu v 60. rokoch, východonemecká a západonemecká historiografia
- Kaiser, Hoensch, Dress Brandmuller, Alexander, Tonsmeyer, Zuzckert
- Herderov inštitút, Česko-nemecká komisia historikov, Slovensko-nemecká komisia historikov
Slovenský štát v maďarskej historiografi upraviť
- Tilkovszky, Janek
Slovenský štát v poľskej historiografii upraviť
- Batowski, Orlof, Gniazdowski