Redaktor:TItus Valerianus/pieskovisko

Slovenská republika (1939 – 1945)

Skratky:

  • ČSR – Československá republika
  • Č-SR – Česko-slovenská republika
  • SNP – Slovenské národné povstanie
  • SNR – Slovenská národná rada
  • SR – Slovenská republika

Názov upraviť

Súpis názvov upraviť

Vysvetlenie upraviť

Pozadie vzniku Slovenského štátu upraviť

Mníchovská dohoda a z nej vyplývajúce zmeny v Československu upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Druhá česko-slovenská republika
  • Mníchovská dohoda (29./30. september 1938), jej podmienky a prijatie vládou Československej republiky
  • Vládna kríza, abdikácia prezidenta Edvarda Beneša (5. október 1938), porada E. Beneša s najbližšími spolupracovníkmi (Ivan Klouda, Josef Kalfus a ď.) v Sezimovom Ústí, odchod E. Beneša do Londýna (22. október 1938)
  • Vyhlásenie autonómie Slovenskej krajiny (6. október 1938), zákon o autonómii Slovenskej krajiny (22. november 1938)
  • Voľba prezidenta Č-SR Emila Háchu (30. november 1938)
  • Maďarské územné nároky voči Česko-Slovensku, prvá viedenská arbitráž (2. november 1938)
  • Poľské územné nároky voči Česko-Slovensku – Tešínsko, územie s rozlohou 2400 km2 na severe Slovenska (10. október 1938), odstúpenie územia s rozlohou 226 km2 (1. december 1938)
  • 1. december 1938: vymenovanie ústrednej vlády (prvá vláda Rudolfa Berana), vlády Slovenskej krajiny (vláda Jozefa Tisa), vlády Podkarpatskej Rusi (vláda Augustína Vološina)
  • Zmocňovací zákon – ústavný zákon č. 330/1938 Zb. o zmocnení k zmenám ústavnej listiny a ústavných zákonov republiky Československej a o mimoriadnej moci nariaďovacej
  • Vyhlásenie volieb do Snemu Slovenskej krajiny (26. november 1938), termín na podávanie kandidátnych listín (27. november 1938), pokus Štefana Sadloňa z Myjavy (podľa spomienok Jána Lichnera), jediná kandidátka HSĽS-SSNJ, voľby (18. december 1938)
  • Ustanovujúce zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny (18. január 1939)
  • Protižidovská a protičeská kampaň a aktivity na Slovensku

Slovenská otázka v plánoch Nemecka a kalkulácie autonómnej vlády upraviť

  • Tajná direktíva A. Hitlera o rozbití Č-SR (21. október 1938) a jej úprava a doplnenie (17. december 1938)
  • Aktivity radikálneho krídla HSĽS-SSNJ: prejav V. Tuku na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave (6. december 1938), založenie Slovensko-nemeckej spoločnosti v Bratislave (30. január 1939), manifestácia Hlinkovej gardy v Rišňovciach v okrese Nitra (Rišňovská manifestácia; 5. február 1939), návšteva Vojtecha Tuku u Adolfa Hitlera a Joachima von Ribbentropa v Berlíne (12. február 1939), stretnutie V. Tuku, Alexandra Macha, Matúša Černáka, Jozefa KIrschmauma, Franza Karmasina s Ednzbdin Veesenmayerom a dvoma ďalšími nemeckými predstaviteľmi (17. február 1939), plán V. Tuku o prevrate a vyhlásení samostatného štátu
  • Východiská o možnostiach vlády Slovenskej krajiny, kalkulácie radikálov (vyhlásenie samostatného štátu s nemeckou garanciou), kalkulácie umiernených (zachovanie Č-SR a po neudržateľnosti tejto alternatívy snaha oslabiť nemecký vplyv, úvahy o zblížení s Poľskom, projekt poľsko-slovensko-maďarského bloku)
  • Rokovania delegácie Mikuláša Pružinského s Hermannom Göringom v Berlíne (28. február – 3. marec 1939), zasadnutie vlády Č-SR (1. marec 1939), zásah ústrednej č.-s. vlády na Podkarpatskej Rusi (6. marec 1939)

Vojenský zákrok ústrednej vlády na Slovensku a vývoj do vyhlásenia samostatnosti upraviť

  • Vojenský zákrok ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku (tzv. Homolov puč; 9./10. marec 1939)
  • Vymenovanie vlády Slovenskej krajiny (vláda Karola Sidora, 11. marec 1939)
  • Rokovanie predsedu autonómnej vlády J. Tisa s A. Hitlerom v Berlíne (13. marec 1939)
  • 14. marec 1939: schôdza členov vlády a predsedníctva HSĽS-SSNJ (správa J. Tisa o rokovaní v Berlíne, otázka postupu pri vyhlásení samostatného štátu; 14. marec 1939), zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny – zloženie poslaneckého sľubu Vojtechom Tvrdým, demisia vlády Karola Sidora, prijatie zákona o samostatnom Slovenskom štáte, vymenovanie vlády Slovenskej republiky (vláda Jozefa Tisa)
  • Situácia v českých krajinách: rokovanie prezidenta E. Háchu a ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s A. Hitlerom v Berlíne (15. marec 1939), rokovanie nacistických politických predstaviteľov na Pražskom hrade (15./16. marec 1939), výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava (16. marec 1939)
  • Situácia na Podkarpatskej Rusi: opatrenia gen. Leva Prchalu proti Karpatskej Siči (13. marec 1938) a zrážky Karpatskej Siče s č.-s- armádou, začiatok okupácie Podkarpatskej Rusi Maďarskom (14./15. marec 1939), vyhlásenie samostatnej Karpatskej Ukrajiny (15. marec 1939), obsadenie Karpatskej Ukrajiny Maďarskom (16. marec 1939)

Politický systém a politický režim upraviť

Obdobie ústavného provizória (14. marec – 21. júl 1939) upraviť

Ústava Slovenskej republiky upraviť

Zákonodarná a výkonná moc upraviť

Snem upraviť

Vláda a ministerstvá upraviť

Prezident upraviť

Štátna rada upraviť

Súdna moc upraviť

Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty upraviť

Politické strany národnostných menšín upraviť

Nemecká strana (Deutsche Partei) upraviť

= Maďarská strana na Slovensku (Szlovenskói Magyar Párt) upraviť

Stavovský systém upraviť

Systém verejnej správy a administratívne členenie upraviť

Štátne občianstvo upraviť

Zahraničná politika upraviť

Vytváranie zahraničnej služby upraviť

Východiská a hlavné línie zahraničnej politiky upraviť

Vývoj po porážke Nemecka pri Stalingrade upraviť

Vývoj po vypuknutí Slovenského národného povstania upraviť

Diplomatické vzťahy so zahraničím upraviť

Vzťahy s Maďarskom upraviť

Vzťahy s Poľskom upraviť

Vzťahy s Nemeckom upraviť

Vzťahy s Vatikánom upraviť

Vzťahy so Švajčiarskom upraviť

Vzťahy so Spojeným kráľovstvom upraviť

Vzťahy s Francúzskom upraviť

  • Francúzsko
  • Vichystické Francúzsko

Vzťahy so Sovietskym zväzom upraviť

Vzťahy s ostatnými štátmi upraviť

  • Taliansko
  • Španielsko
  • Japonsko, Mandžusko
  • Belgicko, Holandsko
  • Švédsko
  • Litva, Estónsko, Lotyšsko
  • Juhoslávia, Chorvátsko
  • Rumunsko
  • Bulharsko
  • Čína
  • Fínsko
  • Dánsko
  • Thajsko, Barma
  • Spojené štáty

Ozbrojené sily upraviť

Vznik a formovanie ozbrojených síl upraviť

Organizačný vývoj, výzbroj a zloženie ozbrojených síl upraviť

Ozbrojené konflikty a účasť v druhej svetovej vojne upraviť

Ozbrojený konflikt s Maďarskom (23. marec – 4. apríl 1939) upraviť

Vojna proti Poľsku upraviť

Vojna proti Sovietskemu zväzu upraviť

Vojnový stav so Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi upraviť

Činnosť Technickej brigády v Taliansku upraviť

Vnútorpolitický vývoj upraviť

Od vzniku štátu do vojny proti Poľsku upraviť

Od vojny proti Poľsku po salzburské rokovania upraviť

Od salzburských rokovaní do vypuknutia Slovenského národného povstania upraviť

Od Slovenského národného povstania do zániku štátu upraviť

Hospodárstvo upraviť

Nemecký vplyv v ekonomike štátu upraviť

Pôdohospodárstvo a pozemková reforma upraviť

  • poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybnikárstvo, včelárstvo
  • pozemková reforma
  • kampaň za mechanizáciu a elektrifikáciu poľnohospodárstva

Priemysel, stavebníctvo a remeselná výroba upraviť

Peňažníctvo a poisťovníctvo upraviť

Menová a fiškálna politika upraviť

Infraštruktúra a doprava upraviť

Obyvateľstvo upraviť

Národnostné menšiny a ich postavenie upraviť

Nemci upraviť

Maďari upraviť

Česi upraviť

Rusíni a Ukrajinci upraviť

Židia upraviť

Rómovia upraviť

Náboženstvo a postavenie cirkví upraviť

Rímskokatolícka cirkev upraviť

Gréckokatolícka cirkev upraviť

Pravoslávna cirkev upraviť

Evanjelická cirkev augsburského vyznania upraviť

Židovské náboženské obce upraviť

Rodinná a pracovná politika upraviť

  • pracovná povinnosť, slovenskí robotníci v Nemecku
  • zákon na ochranu ľudského plodu
  • rodinné prídavky
  • obmedzovanie predaja alkoholických nápojov
  • zdravotníctvo
  • deň matiek, sviatok práce 1. máj

Školstvo, veda a výskum upraviť

Ľudové školstvo upraviť

Stredné školstvo upraviť

Vysoké školstvo upraviť

Veda a výskum upraviť

Slovenská akadémia vied a umení upraviť

Matica slovenská upraviť

Vedecko-výskumná činnosť nemeckých organizácií upraviť

Kultúra, umenie a spolkový život upraviť

Literatúra upraviť

  • próza: Jozef Cíger Hronský, Milo Urban, vrchol slovenskej lyrizovanej prózy – naturzimu (František Švantnera, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, Ľudo Ondrejov, Štefan Rysuľa), debut predstaviteľov analyticko-psychologickej imaginatívnej prózy (Dominik Tatarka, Ján Červeň), Pavol Hrtus-Jurina
  • poézia: zbierka Pred ohnivým drakom, politická angažovanosť básnikov, Emil Boleslav Lukáč, Rudolf Dilong, Janko Jesenský (nezverejňované na Slovensku, čítané v londýnskom rozhlase), František Šubík-Žarnov, vrchol Valentína Beniaka (symbolizmus), Ján Kostra, nadrealisti (Rudolf Fabry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák), komunisticky orientovaní básnici (Ladislav Novomeský, Ján Rob Poničan, Fraňo Kráľ)
  • literárna kritika

Divadelníctvo upraviť

Hudba upraviť

Film upraviť

Výtvarné umenie a architektúra upraviť

  • Pomníková kultúra – odstranovanie symbolov ČSR z verejného priestoru

Trávenie voľného času upraviť

Šport upraviť

Masmédiá upraviť

Perzekúcie upraviť

Mocensko-represívny aparát upraviť

  • Ústredňa štátnej bezpečnosti
  • justícia
  • mimosúdne perzekúcie

Perzekúcia Židov upraviť

Kalkulácie o riešení „židovskej otázky“ upraviť

Protižidovské opatrenia upraviť

Deportácie Židov upraviť

Perzekúcie Židov po potlačení Slovenského národného povstania upraviť

Perzekúcie politických odporcov režimu upraviť

Perzekúcia Rómov upraviť

  • zaisťovací tábor v Dubnici nad Váhom

Perzekúcia Čechov upraviť

Opozícia a odboj upraviť

Československý zahraničný odboj a Slováci upraviť

Slováci v odboji v Poľsku upraviť

Slováci v odboji vo Francúzsku upraviť

Slováci v odboji v Spojenom kráľovstve upraviť

Slováci v odboji v Severnej Afrike a na Blízkom východe upraviť

Slováci v odboji v Sovietskom zväze upraviť

Slováci v partizánskom hnutí v Taliansku upraviť

Formovanie a aktivity domáceho odboja do roka 1944 upraviť

Slovenské národné povstanie upraviť

Vianočná dohoda a vznik Slovenskej národnej rady upraviť

Vojenské a hospodárske prípravy povstania upraviť

Vojenský vývoj v povstaní upraviť

Politický a spoločenský vývoj v povstaní upraviť

Aktivity domáceho odboja po potlačení Slovenského národného povstania upraviť

Faktický a právny zánik štátu upraviť

Pohľady v historiografii upraviť

Slovenská, česká a česko-slovenská historiografia upraviť

Československá marxistická historiografia (1948 – 1989) upraviť

  • 50. roky a dogmatický prístup, propagandistické a ideologické práce, Ladislav Novomeský, Bohuslav Graca, Miroslav Kropilák
  • 60. roky a prehodnocovanie interpretácií, Imrich Stanek, Ľubomír Lipták, František Janeček, Samo Falťan, Viliam Plevza, Martin Vietor, Jozef Jablonický
  • obdobie normalizácie (1968 – 1989), mimo oficiálnej historiografie pôsobiaci historici (Jablonický, Lipták – Po stopách tragédie)

Ľudácka historiografia v exile (1945 – 1989) upraviť

Ponovembrová historiografia (od roku 1989) upraviť

  • návrat predstaviteľov ľudáckej historiografie na Slovensko (Ďurica, Vnuk)
  • Ivan Kamenec
  • nástup generácie historikov, ktorí študovali po roku 1989 (okolo roku 2000) – Ján Korček a vymedzenie 15 – 18 sporných bodov v pohľade na Slovenský štát
  • „mladí historici“ – séria konferencií Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov

Slovenský štát v nemeckej historiografii upraviť

  • začiatok výskumu v 60. rokoch, východonemecká a západonemecká historiografia
  • Kaiser, Hoensch, Dress Brandmuller, Alexander, Tonsmeyer, Zuzckert
  • Herderov inštitút, Česko-nemecká komisia historikov, Slovensko-nemecká komisia historikov

Slovenský štát v maďarskej historiografi upraviť

  • Tilkovszky, Janek

Slovenský štát v poľskej historiografii upraviť

  • Batowski, Orlof, Gniazdowski

Slovenský štát v rumunskej historiografii upraviť