Referendum na Malte v roku 2003

Referendum na Malte v roku 2003 bolo referendum o členstve Malty v Európskej únii. Konalo sa 8. marca 2003[1][2] spolu s lokálnymi voľbami.[2] Referendum nebolo záväzné.[3]

PozadieUpraviť

Malta podpísala asociačnú dohodu v roku 1970. V júli 1990 krajina požiadal o vstup, v júni 1993 získala pozitívnu odpoveď od Európskej komisie, ale v roku 1996 bol proces dočasne zastavený kvôli zmene vlády. Po ďalšej zmene vlády v roku 1998 zjednania o vstupe Malty do Európskej únie znovuzačali v roku 2000 a ukončené boli v roku 2002. Kvôli politickej nezhode sa muselo uskutočniť referendum.[4] Už parlamentné voľby 5. septembra 1998 boli považované za de facto referendum o člensteve. Líder Labour Party Alfred Sant zastavil rokovania keď získal vládu v roku 1996 naďalej považoval za najsprávnejšie riešenie partnerskú dohodu s EÚ. Voľby však vyhral jeho súper, Eddie Fenech Adami a jeho Nationalist Party. Novozvolená vláda opäť otvorila prístupové rokovania.[1]

KampaňUpraviť

Po vládnej kampani, ktorá minula viacej ako oponenti, boli firmy a odborové zväzy zväčša za členstvo. Voliči však mali obavy, že členstvo v Európskej únii obmedzí ťažko-získanú nezávislosť krajiny.[5] Podľa prieskumu z polovice januára 2003 bol hlas za prvý krát tesne pre hlasom proti: na 53%. Nerozhodnutých však zostávalo ešte 30% voličov.[1]

ReferendumUpraviť

Referendum na Malte bolo prvé z 10 kandidátskych krajín východnej a južnej Európy.[6][5][3] Výsledok bol preto v Bruseli ostro sledovný.[5]

Referendová otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby sa Malta stala členom Európskej únie v rozširovaní, ktoré sa uskutoční 1. mája 2004?“[7]

VýsledkyUpraviť

53,6% voličov hlasovalo za vstup a 46,4% proti vstupu. Voličská účasť bola 91%.[5] Z registrovaných voličov sa zúčastnilo 270 650, platných hlasov bolo 266 722. Výsledky boli takéto: 143 094 hlasov za, 123 628 proti.[7]

Výsledky referenda:

Odpoveď Hlasy %
Áno 143 094 53,6%
Nie 123 628 46,4%
Celkom 270 650 100
Oprávnení voliči 297 881
Účasť 91%

Reakcie a dopadyUpraviť

Opozícia argumentovala, že členstvo nebolo schválené väčšinou oprávnených voličov.[5] Malta sa 1. mája 2004 stala členskou krajinou Európskej únie.[8]

V apríli 2019 91% ľudí tvrdilo, že krajina z členstva v EÚ získala.[9]

ReferencieUpraviť

  1. a b c DELOY, Corinne. The European Elections Monitor [online]. robert-schuman.eu, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  2. a b Malta first in EU referendum race [online]. Londýn: BBC, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  3. a b BLACK, Ian. Maltese decide in knife-edge EU vote. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2003-03-08. Dostupné online [cit. 2020-04-11]. ISSN 0261-3077.
  4. Malta and the EU [online]. eu2017.mt, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  5. a b c d e BROUGHTON, Philip Delves. Malta votes to join EU by narrowest majority [online]. telegraph.co.uk, 2003-03-10, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  6. High turnout in Malta's EU referendum [online]. irishtimes.com, 2003-03-08, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  7. a b Electoral Commission of Malta [online]. electoral.gov.mt, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  8. TABONE, Patrick; NARDELLI, Veronica. Malta’s EU storyHow Ten Years of eU MeMbersHip Have cHanged THe coUnTrY [online]. europarl.europa.eu, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.
  9. HUDSON, David. 91% believe Malta has benefitted from the EU [online]. maltatoday.com.mt, 2019-04-26, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť