Súťaž trubačov a hlásateľov
Súťaž trubačov a hlásateľov (od starogr. Διαγωνισμός για σαλπιγκτές και κήρυκες – Diagóniomos gia salpinktes kai kérykes) boli preteky o právo oznamovať pretekárov a víťazov na olympijských hrách v starovekom Grécku.[1][2][3]
Súťaž trubačov a hlásateľov zaviedli na 96. olympijských hrách v roku 396 pred Kr.[4] Víťaz súťaže mal právo asistovať hellanodikom pri oznamovaní hier trúbou (salpinx bol vyrobený z bronzu a bol používaný hlavne pre vojenské účely[5]) a hlavne oznamovať mená pretekárov a víťazov. Súťaž sa konala v prvý deň hier a to po tradičných obradoch a obetiach, hneď po prísahe športovcov. Hodnotila sa sila zvuku trúby a tiež sila a jasnosť hlasu.[6]
Podľa antického autora Pausania sa súťaž konala na mieste pred oltárom v Altide, ktorý stál pred vchodom do štadióna. Vedľa tohto oltára sa vynímala Diova socha asi šesť lakťov vysoká, (295 cm) držiaca v rukách blesky.[2] Súťaž trubačov a hlásateľov bola prevdepodobne jednou disciplínou aj keď je známy jediný prípad (práve z 96. hier, na ktorých ju zaviedli), kedy dostal osobitnú cenu trubač i hlásateľ. Súťaže v športových disciplínach sa potom začali na druhý deň ráno.[6]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 249.
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,22,1.
- ↑ Judith Swaddling, The Ancient Olympic Games str. 61. [1]
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[2]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 281.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 127.