Sega Master System je 8-bitová herná konzola vydaná firmou Sega v roku 1986. Jej originálne japonské meno bolo Sega Mark III, ale Master System sa v Japonsku tiež používalo. Na Európskom trhu bol jej predaj porovnateľný s jej hlavným konkurentom, firmou Nintendo, vďaka jej veľkej dostupnosti, ale príliš neuspela na severoamerickom a japonskom trhu. Master System vyšiel ako priamy konkurent NES v tretej generácii herných konzol. Jej nástupca Sega Game Gear je vrecková konzola Master System, s pár vylepšeniami a Sega Mega Drive.

Sega Master System
Základné informácie
VýrobcaSega
Dátum uvedenia na trh1986 (jap)
1992[1] (sk)
TypHerný videosystém
NasledovníkSega Mega Drive

Pozri aj Videoherný portál
Master System II

Neobvyklá vlastnosť Master Systemu bol dvojitý vstup pre mádiá, na kazety a na karty. Vstup na karty používal malé karty s veľkosťou kreditnej karty, podobne ako PC Engine/TurboGrafx-16. Kazety mali oveľa vyššiu kapacitu, zatiaľ čo karty boli o dosť menšie a používali sa pre lacnejšie hry. 3D okuliare sa pripájali pomocou kartového vstupu, a umožnili tak 3D efekty pre špeciálne navrhnuté kazetové hry. Týmto spôsobom oba vstupy pracovali dohromady. Vstup na karty bol odstránený u Master System II, a používal iba kazety, to pomohlo znížiť cenu výroby. Keďže boli karty nepopulárne, vyšlo na nich len pár hier, väčšina z nich potom vyšlo aj ako kazety. Vo vývoji bola tiež disketová mechanika pre Mega Drive, ale nikdy nevošla do predaja.

Príslušenstvo

upraviť
 
Ovládač

Master System ovládač mal len 2 tlačidlá, jedno vykonáva funkciu Štart tlačidla, pause tlačidlo je priamo na konzole. Ovládač používa 9-pin konektor a môže byť prepojený aj s konzolami: SEGA MegaDrive (Genesis), Atari 2600, Commodore Amiga, Atari ST, Commodore 64, Amstrad CPC alebo ZX Spectrum.

 
Light Phaser

The Light Phaser bola svetelná pištoľ vytvorená pre Master System, bola ťažšia ako jej náprotivok Nintendo Zapper. Mala viac citlivú spúšť a presnejšie mierenie.

 
3D okuliare

SegaScope 3D okuliare používali malú LCD obrazovku rýchlo sa meniacu medzi ľavou a pravou šošovkou, premietali 2 rôzne obrázky synchronizované s TV k vytvoreniu stereoskopického 3D efektu. Rovnaká technika sa používala s podobnými okuliarmi pre niektoré 3-D filmy v kinách, aj keď tieto sú väčšinou nahradené novými metódami ktoré už nebudú pracovať s domácou TV. Je len osem 3-D kompatibilných Master System hier.

  • Ovládač - 2 tlačidlá, 6 tlačidiel (veľmi podobný Mega Drive ovládaču, vyšiel len v Brazílii).
  • Joystick - 2 tlačidlá
  • Light Phaser - nebola kompatibilná s Mega Drive hrami.
  • Sega Rapid Fire Unit - adaptér na rýchlu streľbu.
  • Sega Sports Pad
  • Sega Handle Controller
  • SG Commander

Technické parametre

upraviť
Procesor: Zilog Z80, 8 bitov pri frekvencii 3,58 MHz
Koprocesor (Zvukový ovládač): Texas Instruments SN76489
Pamäť: 8 KB, video RAM: 16 KB
Zobrazovaných farieb: 32
Maximum zobrazených spritov: 64
Rozlíšenie: 256 × 192, 256 × 224 a 256 × 240
Zvuk: Yamaha YM2413, mono zvuk

Pozri aj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sega Master System na českej Wikipédii.

  1. YVES. Sega Master System. BiT, 1992, roč. 9, s. 7.