Slavejkovov dom (Plovdiv)

Slavejkovov dom (bulh. Славейковата къщаSlavejkovata kăšta),[1] známy aj ako Dom učiteľa (bulh. Дом на учителяDom na učiteľa),[1][2][3] alebo Dom Bedrosa Basmadžijana (bulh. Къщата на Бедрос БасмаджиянKăštata na Bedros Basmadžijan)[4] je obrodenecký meštiansky dom v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][4][3]

Slavejkovov dom
(Славейковата къща)
Dom učiteľa
meštiansky dom plovdivského typu
celkový pohľad na budovu zo severozápadu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Súradnice 42°08′48″S 24°45′14″V / 42,14667°S 24,75389°V / 42.14667; 24.75389
Štýl bulharský obrodenecký barok
Vznik 18. storočie
Pre verejnosť turisticky neprístupný
Stav reštaurovaný
Využitie sociálne centrum
Wikimedia Commons: Slaveykov house, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lokalita upraviť

Slavejkovov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv ulici „P. R. Slavejkov“ (bulh. улица „П. Р. Славейков“, doslova ulica P. R. Slavejkova)[1][3] č. 4[3] na úpätí pahorku Džambaz tepe v blízkosti trhoviska Ponedelnik pazar oproti schodisku v strmej uličke, ktorá vedie ku Lamartinovmu domu. Oproti domu sa taktiež nachádza Základná škola Gea Mileva.[1][3]

Dejiny upraviť

Dom nechal v 18. storočí postaviť plovdivský obchodník Bedros Basmadžijan. Dom bol jedným z troch domov, ktoré Bedros Basmadžijan v meste vlastnil, pričom tento dom prenajímal.[1][3] V rokoch 1881 – 1883 v budove učil a býval (rovnako zároveň býval a učil aj v neďalekej tzv. Slavejkovovej škole) aj s rodinou bulharský učiteľ, spisovateľ, básnik, folklorista a politik Petko Račov Slavejkov.[2][1] Niekedy po druhej svetovej vojne kúpila tento dom rodina Čalăkovových. Keď sa začala obnova Starého Plovdivu, bol podaný návrh dom rekonštruovať a premeniť na Učiteľský dom. Majiteľom boli následne poskytnuté náhradné priestory a Slavejkovov dom bol zmenený na centrum vzdelávania. Slúžil ako tvorivá dielňa pre učiteľov, v dome sídlil aj chór plovdivských učiteliek. Neskôr sa dom využíval na stretávanie sa živnostníkov a združení učiteľov na dôchodku.[1][3]

V roku 2002 bol Dom učiteľa zatvorený.[3] Otvorený bol znovu po reštaurácii financovanej z mestského rozpočtu v roku 2011 a bol daný do užívania dvom učiteľským organizáciám.[5] V roku 2021 mestské zastupiteľstvo v dome otvorilo tzv. Centrum sociálnych inovácií (bulh. Центърът за социални иновацииCentărăt za socialni inovacii), ktoré poskytuje sociálne poradenstvo a služby a snaží sa pomáhať neaktívnym mladým ľuďom vo veku 15 – 29 rokov.[6]

Charakteristika upraviť

Dom je predstaviteľom bulharského obrodeneckého baroka, pričom predstavuje dom plovdivského typu.[4] Dom je asymetrický, aj keď zvonku fasáda pripomína symetrické domy.[1][3] Budova je dvojposchodová.[4]

Exteriér upraviť

Z vonkajšej strany hlavnej fasády sa po stranách centrálnej časti fasády nachádzajú[1][3] dva dvojité[4] arkiere.[4][1][3] Arkiere sú na obidvoch poschodiach, pričom v priestore druhého poschodia sa nachádza väčší arkier a pod ním v priestore prvého poschodia oblúkovito ozdobne zakončený menší arkier.[4] V zadnej fasáde sa nachádza ozdobný výklenok a jej steny sú zdobené freskami s kvetinovými motívmi.[1][3]

Interiér upraviť

Za hlavným vchodom do domu sa nachádza malá chodba, ktorá vedie do dvoch úzkych miestností – jednej so špeciálne vyrobeným kioskom, z ktorej von vyčnieva arkier. K oknu arkiera vedie strmé drevené schodisko, pričom je odtiaľ dobrý výhľad na ulicu, pred domom, ktorá vedie do centra starého mesta. Veľké vyrezávané dvere vedú ďalej do veľkej komory.[1][3] Z prvého na druhé poschodie domu vedie strmé drevené schodisko. V oblasti schodiska sa nachádzajú vysoké okná s výhľadom do dvora, ktoré dodávajú priestoru dostatok svetla. Na schodisku sa nachádza malé odpočívadlo. Na druhom poschodí[1][3][4] sa nachádza salón[4] a tri miestnosti,[3][4] pričom do všetkých troch zo salónu vedú drevené vyrezávané dvere (pričom po stranách centrálne položených dverí sa v stene nachádzajú dve malé alafrangy). Za týmito dverami sa nachádza malá miestnosť v súčasnosti slúžiaca ako kancelária[1][3] (miestnosť sa nachádza v priestore arkiera nad kioskom, na prvom poschodí).[4] Ďalšie dvere vedú do dvoch väčších miestností, ktoré bývali kedysi spálňami. Jedna z miestností má strop zdobený drevorezbou.[1][3]

Dvor upraviť

Dvor pripomína dvor domu Kasandry Bajatovovej. Nachádza sa za budovou pozdĺž zadnej fasády budovy. Dvor je obklopený malou záhradou, ktorú založil jeden z bývalých majiteľov.[1][3]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 450. (po bulharsky)
  2. a b KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 41. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r DC news – Новини от Пловдив, Асеновград и региона [online]. dcnews.bg, 2014-08-14, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online. Archivované 2023-04-21 z originálu.
  4. a b c d e f g h i j k MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 218 – 221. (po bulharsky)
  5. teachadmin. Домът на учителя в Стария град в Пловдив отново отвори врати [online]. teacher.bg, 2011-09-19, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  6. ЦСИ в Дом на учителя работи с младежи в изолация [online]. plovdiv-online.com, 2021-06-24, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť