Sociálna politika je cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v rámci daných hospodárskych možností krajiny. Sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej politiky, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky.

Členenie sociálnej politiky

upraviť
  • aktívna (perspektívna – prijímanie, súbor takých opatrení, ktoré predchádzajú vzniku sociálnych problémov)
  • pasívna (retrospektívna – zameriava sa na riešenie vzniknutých problémov)

Objekty sociálnej politiky

upraviť
  • jednotlivec
  • skupiny ľudí
  • celé obyvateľstvo

Môžu sa členiť podľa:

  • veku
  • pohlavia
  • vzdelania
  • príjmov
  • výdavkov

Subjekty sociálnej politiky

upraviť
  • štát a jeho orgány
  • zamestnávatelia, zamestnávateľské orgány, zamestnanecké orgány, odbory
  • obce
  • charitatívne organizácie, občianske iniciatívy, cirkev
  • rodina, domácnosť, občania

Modely sociálnej politiky

upraviť
  • redistributívny - prevláda prerozdeľovanie, úloha štátu je rozhodujúca (Švédsko, Dánsko)
  • výkonný – vychádza zo zásady, že primárne majú byť uspokojované otázky v oblasti sociálnej sféry na základe pracovných výkonov, činnosti (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko)
  • reziduálny – orientácia výhradne na trh, rodinu a jedinca samotného, až v prípade keď rodina ani trh nemôžu zasiahnuť, nastáva úloha štátu (USA, Japonsko, Veľká Británia)

Základné princípy sociálnej politiky

upraviť
  • princíp sociálnej spravodlivosti
  • princíp sociálnej solidarity
  • princíp subsidiarity
  • princíp participácie