Solárny elektrický pohon

Solárny elektrický pohon je kombinácia solárnych článkov a elektrických pohonných jednotiek, ktoré poháňajú kozmickú sondu.[1] Túto technológiu využíva Európska vesmírna agentúra, Japonská vesmírna agentúra, Indická organizácia pre vesmírny výskum a NASA.[1] Solárny elektrický pohon má výrazne vyšší špecifický impulz ako chemické rakety, preto sa z kozmickej sondy vypustí menej pohonnej hmoty. Bol vyhodnotený ako vhodný pre misie k Marsu.[2]

Pohľad na Deep Space 1, zobrazujúci solárne panely a iónový motor
Xenónový tank pred integráciou do kozmickej sondy Dawn. Xenón bol hnacou látkou pre iónový pohon sondy, ktorá letela k dvom rôznym asteroidom
Roll-out solárny panel testovaný na obežnej dráhe Zeme na Medzinárodnej vesmírnej stanici, 2017

Prehľad upraviť

Solárny elektrický pohon kombinuje solárne panely na sonde a jednu alebo viac elektrických pohonných jednotiek používaných v tandeme. Existuje mnoho rôznych typov elektrických sond, vrátane tzv. iónového motora, termín, ktorý sa často nesprávne používa na popis všetkých typov elektrických motorov.

Je tiež možné vyrábať elektrinu zo Slnka bez použitia fotovoltaických panelov, napríklad so solárnymi koncentrátormi a Stirlingovým motorom.

V roku 2010 skúmali solárny elektrický pohon s výkonom 50 kilowattov pre misiu k asteroidu.[3] Vo februári 2012 NASA zadala zákazku na systém solárneho elektrického pohonu.[4]

Príkladom práce na tomto type technológie je moderný elektrický pohonný systém.[5]

Iónový motor NASA Solar Technology Application Readyiness (NSTAR) sa používa s fotovoltaickými solárnymi panelmi, testovanými na misii Deep Space 1 spolu so Solar Concentrator Arrays (od roku 1998 ako súčasť New Millennium Program) [6]

Solárny elektrický pohon skúmali ako technológiu pre misiu na Mars.[7] Najmä vysoký špecifický impulz iónových motorov by mohol znížiť celkovú hmotnosť a vyhnúť sa nutnosti používať jadrovú technológiu na napájanie elektrických systémov.[7] Štúdia solárneho elektrického pohonu z roku 1998 pre ľudskú misiu naznačuje, že kozmická loď s posádkou na palube, by potrebovala 600 až 800 kilowattov elektrickej energie pre iónové motory so špecifickým impulzom 2 000 až 2 500 sekúnd.[7]

Príklady misií upraviť

Elektrické pohonné technológie upraviť

Referencie upraviť

  1. a b . Dostupné online.
  2. Solar Electric Propulsion for Mars Exploration NASA, 2005-01-08.
  3. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-01-11]. Dostupné online. Archivované 2020-01-11 z originálu.
  4. . Dostupné online.
  5. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-01-11]. Dostupné online. Archivované 2020-01-11 z originálu.
  6. . Dostupné online.
  7. a b c [1]
  8. BepiColombo Fact Sheet European Space Agency, 2010-07-05.

Pozri aj upraviť