Sonet
Sonet alebo znelka je lyrická básnická forma, má 14 veršov rozdelených do dvoch štvorveršových a dvoch trojveršových strof (t. j. dvoch kvartet a dvoch tercet). Na konci básne je pointa, ktorá je taká výrazná, že môže meniť zmysel predchádzajúcich častí textu.[1]
Pôvodná schéma: a b b a/a b b a/c d c/d c d.
Variant: a b b a/a b b a/c d c/d d c.
- Noc v šerom, červánkami obrúbenom šate,
- mrak v brvách zlovestný a hrozba úporu,
- vtom divo zbúchala na bráne obzoru
- a skríkla: Nezmárnils’ ma, tu som – otvor, brate!
- Deň, čujúc pomsty príchod, zmrzol, v zmätku-chvate
- uskočil ku dverám a tískal závoru;
- no okno dokorán, ha! – pozde! v komoru
- už vlieta čierny vták a klesá kruhovate.
- Boj nastal o dedičstvo. – Darmo zježil šticu
- brat zlatolúčovú a napnul svetla sily:
- mdlie čím diaľ, vržená jak hlaveň v povíchricu.
- A sestra vzteklejšia je samej od Dalily:
- hoc mrel už, ešte chvatla, čo jej ňadrá kryly,
- a v srdce vrazila mu dýku – večernicu.
- (Pavol Országh-Hviezdoslav, Noc v šerom, červánkami obrúbenom šate)
Schéma: a b b a/a b b a/c d e/e d c.
- Najkrásnější nade všecky cnosti,
- cnost, jenž vlastní cnosti ukrývá,
- pohled, jehož krotkost stydlivá
- jest jen zrádcem větší spanilosti;
- serdce, jen mu trůn dej všemožnosti,
- ráje po vší zemi rozsívá,
- rtíky, z nichž se zdravý ozývá
- v liboplynné rozum výmluvnosti:
- O, kde svítíš hvězdo utěšená?
- Jsi-li vskutku, drahý předměte,
- či-li jen sen mamy zlatých časů?
- I ne, žije! žije! Libých hlasů
- struny k chvále její zavzněte,
- ejhle, mně je, mně je zaslíbená
- (Ján Kollár, Slávy dcera, I, 4)
Schéma: a b b a/a b b a/c d e/d c e.
- S’amor non è, che dunque è quel ch’io sento?
- Ma s’egli è amor, perdio, che cosa et quale?
- Se bona, onde l’effecto aspro mortale?
- Se ria, onde sí dolce ogni tormento?
- S’a mia voglia ardo, onde ’l pianto e lamento?
- S’a mal mio grado, il lamentar che vale?
- O viva morte, o dilectoso male,
- come puoi tanto in me, s’io no ’l consento?
- Et s’io ’l consento, a gran torto mi doglio.
- Fra sí contrari vènti in frale barca
- mi trovo in alto mar senza governo,
- sí lieve di saver, d’error sí carca
- ch’i’ medesmo non so quel ch’io mi voglio,
- et tremo a mezza state, ardendo il verno.
- (Francesco Petrarca, Canzoniere, 40)
Schéma: a b b a/a b b a/c d e/c d e.
- Keď slnko zájde skonom a noc temné krídla
- hviezd oky posiate v šír rozstrie ponad zem:
- jak včely do úľa hneď každý záujem
- sa vracia z poľa činov v úkryt svojho bydla.
- Do seba vstúpi človek, sňatý s motovidla,
- kde ako Ixion sa svíjal tam a sem,
- do seba vojde zas, otrasúc šatný lem,
- v sieň, ktorú vyzdobily vidín maľovidlá.
- Tu doma je, kam vlastne dľa poslania patrí,
- z pút smyslov unikol jak vtáča nástrahe,
- a žije plným žitím pre seba a v sebe.
- Len keď strasť zemskú vrhol do večernej vatry,
- len vtedy octne sa zas človek na dráhe,
- po nejž, i kým tu hlivie, zájsť môž’ na čas v nebe.
- (Pavol Országh-Hviezdoslav, Keď slnko zájde skonom a noc temné krídla)
Schéma a b a b/c d c d/e f e f/g g je anglický sonet;
- From fairest creatures we desire increase,
- That thereby beauty's rose might never die,
- But as the riper should by time decease,
- His tender heir might bear his memory:
- But thou contracted to thine own bright eyes,
- Feed'st thy light's flame with self-substantial fuel,
- Making a famine where abundance lies,
- Thy self thy foe, to thy sweet self too cruel:
- Thou that art now the world's fresh ornament,
- And only herald to the gaudy spring,
- Within thine own bud buriest thy content,
- And, tender churl, mak'st waste in niggarding:
- Pity the world, or else this glutton be,
- To eat the world's due, by the grave and thee.
- (William Shakespeare, Sonnets, I)
Prvé štvorveršie obsahuje tézu (nastolenie problému), druhé antitézu (negáciu problému) a posledné 2 trojveršia tvoria syntézu.
Sonety sa niekedy spájajú do väčších celkov – cyklus 15 zneliek tvorí tzv. znelkový veniec a obsahuje 210 veršov.
Je osobitný druh sonetu pod názvom „tenzone“, ktorý sa tvorí kolaboratívne, prvý sonet napíše prvý básnik a druhý iný básnik ako odpoveď na jeho myšlienku.
V európskej poézii spropagoval sonet Francesco Petrarca v cykle Sonety pre Lauru, ktorý ho prevzal od sicílskej školy prostredníctvom toskánskych básnikov.
Referencie
upraviť- ↑ Joseph Berg Esenwein, Mary Eleanor Roberts, The Art of Versification. Revised Edition, Springfield 1921, s. 163 – 177.
Zdroje
upraviť- KRAUSOVÁ, Nora. Vývin slovenského sonetu. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1976. 159 s. (Interpretácie; zv. 5.)