Stefanov-Boltzmannov zákon
Stefanov-Boltzmannov zákon popisuje celkovú intenzitu žiarenia absolútne čierneho telesa. Bol publikovaný v roku 1879 Ludwigom Boltzmannom a Josefom Stefanom.
Formulácia zákonu
upraviťStefanov-Boltzmannov zákon dáva do súvisu celkovú intenzitu žiarenia čierneho telesa, označenú I, a jeho termodynamickú teplotu T nasledujúcim spôsobom:
pričom je Stefanova-Boltzmannova konštanta. V prípade nedokonalého čierneho telesa (takzvaného šedého telesa) je Stefanov-Boltzmannov zákon modifikovaný pomocou premennej vyjadrujúcou emisivitu povrchu šedého telesa. V tomto prípade znie zákon pre vyžarovanie nasledujúco:
Príklady intenzity tepelného žiarenia
upraviťCharakteristické pre teplotu | Teplota | Teplota | Intenzita žiarenia |
---|---|---|---|
sublimácia CO2 | -78.5 °C | 194,65 K | 81 W/m2 |
topenie vodného ľadu | 0 °C | 273,15 K | 316 W/m2 |
izbová teplota | 21 °C | 294,15 K | 424 W/m2 |
teplota ľudského tela | 36,5 °C | 309,65 K | 521 W/m2 |
vriaca voda | 100 °C | 373,15 K | 1099 W/m2 |
železo rozpálené do červena | 700 °C | 973,15 K | 50851 W/m2 |
Teplota tavenia volfrámu[1] | 3422 °C | 3 695 K | 10566 kW/m2 |
Referencie
upraviťPozri aj
upraviťZdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Stefanův-Boltzmannův zákon na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Stefan-Boltzmann-Gesetz na nemeckej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).