Stelios Kazantzidis
Stelios Kazantzidis (gr. Στέλιος Καζαντζίδης; * 29. august 1931, Atény, Grécko – † 14. september 2001, tamže) bol grécky spevák tradičného gréckeho štýlu laiko, považovaný za najlepšieho gréckeho speváka. Predstavuje zlatú éru novogréckej umeleckej produkcie, teda etapu 1960 – 1980.
Stelios Kazantzidis | |
---|---|
Základné informácie | |
Popis umelca | grécky spevák tradičného gréckeho štýlu laiko |
Narodenie | 29. august 1931 Atény, Grécko |
Úmrtie | 14. september 2001 (70 rokov) Atény, Grécko |
Žáner | laiko |
Hrá na nástrojoch | gitara, buzuki |
Životopis
upraviťStelios Kazantzidis sa narodil v roku 1931 v aténskej štvrti Nea Ionia, ako syn presídlených Maloázijských Grékov z Turecka, počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľov v roku 1922. Jeho matka pochádzala z mesta Smyrna, otec bol murár a pochádzal z Pontu.
Po príchode do Grécka žila rodina v chudobe. Kazantzidis musel pracovať už ako mladý, aby sa rodina uživila. V dospelosti pracoval ako robotník a predavač. Už ako mladý sa naučil hrať na gitaru, jeho učiteľ bol slepý hudobník Stelios Chrisinis. Kazantzidisa objavil náhodou jeden producent, keď ho počul spievať si počas práce. Prvý album vydal v roku 1952 s názvom Ja baňo pao (Idem sa umyť), no populárnym sa nestal, keďže tu naspieval piesne speváka Prodroma Tsaousakisa. Ďalši Kazantzidisov album, vydaný v spolupráci s producentom a skladateľom Jannisom Papaioannuom a názvom I Valitses (Kufre) sa však stal veľmi populárnym a odštartoval Kazantzidisovu kariéru. Následne začal spolupracovať so svetoznámou gréckou speváčkou Marinellou, čim sa zviditeľnil a odštartoval sériu živých koncertov po Grécku, neskôr aj po Nemecku. V roku 1959 vydal Kazantzidis veľmi populárny album Dyo portes echi i zoi (Dve brány má život). Zlatá epocha Kazantzidisovej kariéry bola v 60. rokoch, kedy sa definitívne utvoril a u ľudu spopularizoval hudobný štýl laiko. Kazantzidisa popularita nezmenila a naďalej si zachovával svoju typickú skromnosť.
Kazantzidis bol hrdý na svoj pontský pôvod, spieval aj tradičné pontské piesne a stal sa ikonou pontských Grékov a celkovo gréckych prisťahovalcov z Malej Ázie. Ich ťažkú životnú situáciu vystihol v piesni Patera (otče), kedy spieval v pontskej gréčtine dnes už známu vetu, Sa xena ime Ellinas, sin Elladan xenos (V cudzine som Grék, v Grécku cudzinec).
Stelios Kazantzidis zomrel v roku 2001 na infarkt. Pohreb bol verejný a zúčastnilo sa na ňom značné množstvo jeho fanúšikov.
Charakter hudby
upraviťStelios Kazantzidis spieval tradičný štýl laiko tragudi (doslova ľudová pieseň). Nejde však o tradičnú ľudovú hudbu (po gr. dimotiki musiki), ale o žáner, ktorý vychádza z hudby gréckej spodnej vrstvy rokov 1920 – 1945, tzv. rembetiko. Tradičným nástrojom tu je brnkacie buzuki, ktoré sa aj vďaka Kazantzidisovi spopularizovalo a tak spolu so štýlom laiko patrí k najobľúbenejšiemu hudobnému žánru Grékov dodnes. Kazantzidisove piesne sú často o láske, nenaplnenej láske a túžob, filozofii a chudobe. Okrem toho je známy aj tým, že nemal problém s akýmikoľvek inými žánrami gréckej hudby. Často spieval ľudovú hudbu Pontských Grékov, spoločne so spevákom Chrysanthom Theodoridisom (piesne ako Čambašin), ale aj pevninskú grécku ľudovú hudbu (napr. Saranda palikaria apo tin Livadia). Niekoľko piesní naspieval aj po turecky, turečtinu sa naučil od svojich rodičov.
Medzi Kazantzidisove najznámejšie piesne patria: Sta vrachia tis Piraikis (Na kopcoch v Piraiku), Thessaloniki mu (Moje Thessaloniki), Pia ise esy (Ktorá si ty), Pu tha mino apopse (Kde ostanem večer), Kypros ine elliniki (Cyprus je grécky), Tsifteteli turkiko (Turecké cifteteli (tanec)), To diko mu paploma (Moja perina), Synefiasmeni Kyriaki (Zamračená nedeľa), Kato ap´to pukamiso mu (Pod mojou košelou) a iné. Kazantzidisove piesne sa stali populárne a sú spievané rôznymi ďalšími spevákmi, ako napríklad Jorgos Dalaras či Glykeria.
Podobne, ako aj iné grécke piesne štýlu laiko, aj Kazantzidisove sú poetické so skrytým významom. Pieseň Synefiasmeni Kyriaki (Zamračená nedeľa), od slávneho skladateľa Vasilisa Tsitsanisa začína takto:
- Synnefiasmeni Kyriaki, miazis me tin kardia mu,
- pu echi panda synnefia, synnefia,
- Christe ke Panaja mu.
- (Zamračená nedeľa, si ako moje srdce,
- to je stále zamračené,
- Kriste a Panna Mária).
Známa je jeho pieseň Sta vrachia tis Piraikis (Na kopcoch v Piraiku (časť Pirea):
- Sta vrachia tis Piraikis klei o Stelios o Bekris,
- klei ke ine monos tu,
- ke ine varys o ponos tu.
- (Na kopcoch v Piraiku plače opitý Stelios,
- plače a je sám,
- a ťažký žiaľ má.
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviť- Λάμπρος Λιάβας, Το Ελληνικό τραγούδι από το 1821 έως τη δεκαετία του 1950, εκδ. Εμπορική Τράπεζα της Ελλάδος, Αθήνα 2009.