Stobski piramidi
Stobski piramidi (bulh. Стобски пирамиди, doslova Stobské pyramídy) sú prírodná pamiatka nachádzajúca sa v Kiustendilskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4][5]
| Stobski piramidi (Стобски пирамиди) | |
| prírodná pamiatka | |
 detailný pohľad na niektoré zo skalných pyramíd
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Región | Kiustendil |
| Okres | Kočerinovo |
| Obec | Stob |
| Pohorie | Rila |
| Súradnice | 42°05′32″S 23°07′16″V / 42,092301°S 23,121123°V |
| Pre verejnosť | prístupné |
  | |
| Wikimedia Commons: Stob pyramids | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lokalizácia
upraviťNachádzajú sa v juhozápadnej časti pohoria Rila[1][3] vo svahoch hrebeňa[2][3] Klisurski rid (bulh. Клисурски рид),[3] ktorý sa nachádza medzi dolinami Grăčkovec (bulh. Гръчковец) a Bukovec (bulh. Буковец)[2] na ľavom brehu rieky Rilska reka[4] v katastri dediny Stob[1][3][2][4] v okrese Kočerinovo[1] v oblasti Kiustendil.[2][3][4]
Charakteristika
upraviťJedná sa o skalné útvary,[4][1][3][2] kužeľovitého tvaru[2] pripomínajúce pyramídy.[1][3][2][4] Veľká časť z pyramíd je na vrchu zakončená veľkým kusom kameňa, tzv. čiapkou,[1][3][2] čo útvarom následne dáva tvar podobný tzv. skalným hríbom.[1][2][4] Farba pyramíd je obvykle tmavo žltá až červenkastá[1][4] alebo hnedastá.[4] Vytvorili sa v časti hrebeňa, ktorý je tvorený[3] približne 40 metrov vysokou vrstvou nánosov z obdobia kvartéru.[3][4] Pyramídy sú tak tvorené z hrubozrnných častíc farebných pieskovcov pospájaných sedimentom.[2][4] Vznikli procesom erózie.[2] Z dôvodu rôznorodého zloženia ako aj relatívne slabého spojenia jednotlivých základných materiálov sú pyramídy zachovalé v rôznych stupňoch vývoja.[4]
Pyramíd je niekoľko oddelených skupín, pričom každá zo skupín má svoj špecifický názov.[1][3][4] Tie jednotlivým skupinám dali miestni obyvatelia, podľa toho čo im útvary pripomínali.[4] Pomenovania jednotlivých skupín sú napríklad Kulite (bulh. Кулите, doslova Veže),[2][1] Argačo (bulh. Аргачо),[2][1] Zăberite (bulh. Зъберите, doslova Ostré skalné výbežky),[3][1] Čukite (bulh. Чуките, doslova Kladivá),[1][3][2][4] Samodivskite komini (bulh. Самодивските комини, doslova Vílie komíny),[1][3][2] Kuklite (bulh. Куклите, doslova Bábiky), Braťata (bulh. Братята, doslova Bratia),[3][2][4] alebo Svatovete (bulh. Сватовете, doslova Svatovia),[4][1][2] pričom skupina Svatovete je najznámejšia.[1][2]
Stobski piramidi sú často vyhľadávaným turistickým objektom.[1][3]
Ochrana a predmet ochrany
upraviťKategória: prírodná pamiatka[5]
Rozloha: 7,4 ha
Za prírodnú pamiatku boli Stobski piramidi vyhlásené[3][4] rozkazom[5] Výboru pre lesy a lesný priemysel pri Rade ministrov (bulh. Комитет по горите и горската промишленост при Министерски съвет – Komitet po gorite i gorskata promišlenost pri Ministerski săvet)[6] č. 378 zo dňa 5. 2.[5] 1964.[3][4][5] Rozkaz bol uverejnený v Štátnom vestníku č. 12 z roku 1966.[5] Prírodná pamiatka bola vyhlásená na celkovej ploche približne 7,4 hektára.[4][5] Dôvodom vyhlásenia prírodnej pamiatky Stobski piramidi je ochrana unikátnych skalných útvarov. Na území lokality je zakázané akékoľvek narušovanie skál, kopanie v zemi, zber kameňov, ale aj zber miestnej fauny, vstup priamo do lokalít skupín skalných útvarov a jaskýň ako aj výsadba akejkoľvek flóry. Lokalita je pod správou Regionálnej inšpekcie životného prostredia a vôd – Blagoevgrad (RIOSV – Blagoevgrad) (bulh. Регионална инспекция по околната среда и водите – Благоевград – Regionalna inspekcia po okolnata sreda i vodite – Blagoevgrad).[5]
Galéria
upraviť-
celkový pohľad na lokalitu prírodnej pamiatky -
pohľad na časť lokality prírodnej pamiatky -
celkový pohľad na jednu zo skupín skalných pyramíd -
pohľad na jednu zo skupín skalných pyramíd -
pohľad na jednu zo skupín skalných pyramíd -
pohľad na jednu zo skupín skalných pyramíd – v pozadí kotlina Kočerinovsko pole -
pohľad na jednu zo skupín skalných pyramíd -
pohľad na jednu zo skupín skalných pyramíd -
detailný pohľad na niektoré zo skalných pyramíd
.jpg)
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 527. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s RADUČEV, Živko. Rila : geografski rečnik. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1984. 316 s. ISBN 9532622411. S. 253. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 475. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t PAVLOVA, Ekaterina; BEZLOVA, Diľanka. Zaštiteni prirodni teritorii. Sofia : Izdatelska kăšta pri Lesotechničeski univerzitet. 2003. 208 s. ISBN 9548783835. S. 115 – 116. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h eea.government.bg
- ↑ http://eea.government.bg
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stobski piramidi
