Symi (gr. Σύμη – Symi) je ostrov v Grécku, je súčasťou Dodekanézu, leží približne 30 kilometrov od ostrova Rodos a 3 kilometre od pobrežia Turecka. Administratívne je časťou krajskej jednotky Rodos.[1] Žije tu 2 606 obyvateľov. Sú tu dve mestá, hlavným mestom je Ano Symi (Horné Symi) a Panormitis, kde sa nachádza kláštor Svätého Michala Symiotského. Symi je častou zastávkou turistov z Rodosu alebo Turecka, existuje tu pravidelné lodné spojenie.

Poloha ostrova
Symi
Symi, Panormitis, kláštor Svätého Michala Symiotského

MenoUpraviť

Názov Symi pochádza od starovekej nymfy menom Symé (Σύμη).

DejinyUpraviť

Prví obyvatelia boli Kári a Lelegovia, neskôr tu bola založená fenická kolónia, Okolo roku 1100 pred Kr. sa tu usadili dórski Gréci. Homér spomína, že kráľ Symi, Nireus vyslal proti Tróji tri lode.[2] Ostrov neskôr podliehal vplyvu Rodosu a bol jeho súčasťou. Symi zdieľa dejiny s ostatným Gréckom, teda v 2. stor. pred Kr. pripadol Rímu, pomaly sa tu rozširovalo kresťanstvo a od roku 395 patrí Východorímskej (Byzantskej) ríši až do roku 1309, kedy Symi aj s Rodosom ovládol rytiersky rád Johanitov. Od roku 1522 patrí Symi Turkom, počas tohto obdobia si ostrov udržal svoj obchodný význam. V 19. stor. mnoho obyvateľov Symi bojovalo v Gréckej vojne za nezávislosť. Od roku 1912 patrí Symi Talianom a od roku 1947 Grécku. Začiatkom 20. storočia na ostrove žilo približne 30 000 obyvateľov, no väčšina z nich sa vysťahovala do Atén.

ReferencieUpraviť

  1. Kallikratis reform law
  2. Homér, Iliada, 2,671-676.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Symi.