Tao (čín. , pchin-jin: dào – cesta, princíp, pravda, metóda, Tao, schopnosť, hovoriť, rozprávať) je podľa čínskej klasickej filozofie cesta, cesta prírody, zákonitosti prírody, životná cesta človeka a etická forma (tao-te).

Poradie ťahov pri písaní znaku 道

V myslení je tao logikou, dôvodom, argumentom (tao-li). Chápanie taa sa v rôznych smeroch čínskej filozofie a u ich predstaviteľov líšilo: najznámejšia je taoistická interpretácia.

Podľa taoizmu je Tao všeobecný svetový zákon, ktorý vyvoláva zmeny v skutočnosti a je základom vznikania a zanikania vecí. Tao je nehybné, je nebytie, ktoré určuje konkrétne bytie, je prázdno, od ktorého závisí existencia naplneného, je všadeprítomné, nemá hraníc a je večné. Tao je modelom, predobrazom správania sa dokonalého človeka.[1]

Zdroje upraviť

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.