Teória hraničnej užitočnosti

Teória hraničnej užitočnosti alebo teória marginálneho úžitku je teória, podľa ktorej hodnota a cena tovarov nie je určovaná veľkosťou výrobných nákladov (ako v klasickej ekonómii a marxistickej ekonómii), ale subjektívnym pocitom uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru.