Teória pozitívneho posilnenia

Teória pozitívneho posilnenia je motivačná teória, kde motivácia má podobu operančného podmieňovania. Operančné podmieňovanie je druh učenia, pri ktorom sa mení pravdepodobnosť výskytu aktov správania (operantov) na základe ich dôsledkov. Nastáva, ak sa zvieratá alebo ľudia správajú nejakým spôsobom preto, aby získali odmenu alebo vyhli sa nepohodliu, trestu.

Operančné podmieňovanie vychádza zo Skinnerovho pokusu s holubmi.

Poverčivé podmieňovanie upraviť

V Skinnerovom pokuse boli hladné holuby kŕmené automatickým mechanizmom v špecifických, no náhodne nastávajúcich situáciách. Ak im automatický mechanizmus stravu opätovne pridelil vtedy, keď sa správali určitým zvláštnym spôsobom, napr. poskakovali na jednej nôžke, po určtom počte opakovaní si holuby spojili spôsob svojho správania s faktom, že nasledovalo kŕmenie a obe situácie si dali do príčinnej súvislosti. V očakávaní, že dostanú krmivo, úmyselne zvolili spôsob správania, ktorý už viackrát predchádzal kŕmeniu - začali napr. poskakovať na pravej nôžke.

Podľa Skinnerovho vyhodnotenia pokusu holuby verili, že svojimi "rituálmi" sami ovplyvňujú svoje kŕmenie. V správaní sa holubov našiel analógiu s ľudským správaním. Ľudia (deti od ôsmeho mesiaca) rovnako automaticky ako holuby, sú pripravení vytvárať si predstavy o príčinných spojeniach viackrát náhodne sa opakujúch situácií (i keď v skutočne ide iba o náhodu).

Faktory utvrdenia (mylného) presvedčenia:

  • opakovanie rovnakej dvojice udalostí (informácií)
  • spoločné učenie.

Operačné podmieňovanie upraviť

Podľa Skinnera reakciou organizmu na nerozlíšené (neznáme) podnety sú ľubovoľné operanty. Každý náhodný pohyb operujúci v prostredí je operantom. Skinner pracuje s pojmami pozitívneho a negatívneho posilnenia symbolizujúcimi odmenu a odstránenie rušivého podnetu. V prípade, ak po operante nasleduje praznivý výsledok, zvýši sa pravdepodobnosť, že organizmus i v budúcnosti na podobný podnet zvolí podobnú reakciu (operant). Podobne v prípade nepriaznivého následku sa znižuje pravdepodobnosť, že organizmus zvolí v budúcnosti operant, ktorý tomuto nepriaznivému výsledku predchádzal. Ak sa priaznivý výsledok po zvolenom operante zopakuje opätovne viackrát za sebou, znamená to, že správanie sa stále viac utvrdzuje; v prípade nepriaznivého výsledku rastie pravdepodobnosť, že sa použité správanie v budúcnosti nepoužije.

Programované učenie upraviť

Programované učenie je Skinnerova metóda učenia založená na pozitívnom posilnení. Učenie prebieha bez učiteľa a posilnenie je dosahované spätnou väzbou. Náročnosť je stanovená tak, aby boli len minimálne rozdiely medzi známym a neznámym a aby žiak bol pri sojich odpovediach úspešný a vedomosti mohli byť neustále spevňované odmenami za správne zodpovedané otázky o učive. Zložité časti sa rozoberajú na jednoduchšie v logickom slede. Berie sa ohľad na individuálne tempo žiaka.

Nevýhodou programovaného učenia je však absencia holistickej (hierarchickej štruktúry pri tomto type učenia sa. Tiež oddialené posilnenie sa ukázalo v dlhších časových horizontoch užitočnejším ako bezprostredná odmena.

Dnes sa tento spôsob učenia sa využíva ako doplnková forma učenia, no veľmi dobré výsledky sa dosahujú aj v prostredí psychiatrických liečební, kde pri liečbe mentálnych a emocionálnych porúch aj pri minimálnych pozitívnych zmenách je vhodné použiť pozitívne posilnenie.

Zdroje upraviť