Tefra
Tefra je všeobecné označenie pre pyroklastické sedimenty všetkých typov a veľkostí[1] Niekedy je uvádzané, že ide o nespevnené pyroklastiká, ktoré neboli presunuté z pôvodného miesta, kde sa usadili[2][3]. Termín nezohľadňuje petrografické zloženie horniny, veľkosť pyroklastov ani spôsob ich uloženia.
Termín, podľa gréckeho označenia prachu, v roku 1944 po prvýkrát použil Sigurdur Thórarinsson[3].
Tefra vzniká pri explozívnych sopečných erupciách. Vrstvy tefry sa pri takýchto erupciách môžu usadiť v širokom okolí sopky na tisícoch kilometrov štvorcových. V sedimentárnom zázname tak môžu vytvárať novú dobre korelovateľnú vrstvu. Korelácia sedimentov pomocou vrstiev tefry sa označuje tefrochronológia. V prípade veľkého množstva akumulovanej tefry dochádza v neskorších štádiách k jej prepracovaniu za vzniku úlomkových prúdov alebo vulkanických brekcií na úpätiach sopiek a vo výplavových vejároch.
Je tvorená vulkanickým sklom, vznikajúcim pri chladnutí drobných kvapôčok lávy vo vo vzduchu, ako aj minerálnymi zrnami. Silné erupcie môžu mať za následok aj výraznú prímes litoklastov starších hornín.
Referencie upraviť
- ↑ Nichols, G., 2009, Sedimentology and stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, 419 s.
- ↑ Vozárová, A., 2009, Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.
- ↑ a b Dugmore, A.J., Newton, A., 2009, Tephrochronology in Gornitz, V. (Editor), Encyclopedia of Paleoclimatology and Ancient Environments. Springer, Dordrecht, s. 937-938
